Pondelkové rokovania sa dotklo mnohých tém. Podľa Gröhlinga je MIRRI zbytočné a Huliak riadi koalíciu

BRATISLAVA / Parlamentný týždeň odhalil trhliny v koalícii a opäť otvoril otázky o efektivite vládnych ministerstiev. V relácii Analýzy 24 sa Lucia Stráňavová rozprávala s podpredsedom Národnej rady Tiborom Gašparom a predsedom poslaneckého klubu SaS Branislavom Gröhlingom o aktuálnych problémoch, prebiehajúcich rokovaniach a dopadoch na bežných občanov.

Spory na pondelkovom rokovaní?

Hoci pondelkové rokovania naznačovali dohodu v koalícii, situácia sa rýchlo zmenila. Spory sa objavili v súvislosti s verejnými obstarávaniami v rámci čerpania eurofondov, envirofondom a zákonmi predkladanými ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).

Tibor Gašpar priznal, že k určitému škrípaniu došlo, ale zdôraznil, že program parlamentu inak napreduje dobre. Ako vysvetlil, minister Samuel Migaľ nakoniec upustil od skráteného legislatívneho konania pri jednom zo svojich zákonov, pretože sa podarilo dosiahnuť dohodu s obcami a subjektmi, čím pominuli dôvody na urýchlené prijatie. Zároveň sa minister životného prostredia dohodol, že nechá prepadnúť zákon o envirofonde, aby mohol v koalícii vyrokovať kompromisné riešenie po rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch.

Huliak riadi koalíciu?

Branislav Gröhling vníma situáciu v koalícii omnoho kritickejšie. Podľa neho je väčšina v parlamente krehká a kvalita legislatívneho procesu je nízka. Kritizuje aj fakt, že zákony predložené ministerstvom investícií čakali na prerokovanie niekoľko mesiacov a minister sám nakoniec priznal, že ich nie je potrebné prerokovať rýchlo.

Gröhling dokonca tvrdí, že kľúče od "miešačky" drží poslanec Rudolf Huliak, ktorého súhlas je nevyhnutný pre schválenie zákonov. Ak sa mu niečo nepáči, zákon sa musí posunúť alebo stiahnuť. Podľa neho Huliak momentálne riadi celú koalíciu.

"Zbytočné ministerstvo"

Gröhling ostro kritizuje existenciu ministerstva investícií, ktoré považuje za zbytočné a založené len kvôli udržaniu ministra Samuela Migaľa v koalícii. Tvrdí, že eurofondy si vedia ošetriť jednotlivé ministerstvá samostatne a zrušením tohto ministerstva by sa dalo ušetriť.

Gašpar poukazuje na to, že aj ministerstvo športu a cestovného ruchu, a úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy sú miesta, kde by sa dali hľadať úspory. Gröhling dodáva, že ani ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej nepotrebuje takúto ministerku a kultúre by stačil normálne fungujúci fond na prerozdeľovanie financií.

Kritika Šimkovičovej a fungovanie ministerstva kultúry

Diskusia sa dotkla aj situácie v kultúre. Gašpar obhajoval potrebu preskúmať, ako fungovali niektorí umelci a mimovládne organizácie pri čerpaní štátnych dotácií. Poukázal na to, že je potrebné, aby verejnosť vedela, čo sa z ich peňazí financovalo a koľkí ľudia z toho dokázali žiť nadštandardne.

Gröhling kritizoval ministerku Šimkovičovú za to, že kompletne rozbila systém podpory kultúry, stopla niektoré projekty a následne ich po mediálnom tlaku obnovovala. Tvrdí, že v rezorte panuje neporiadok a ministerka dokonca nepodporila ani folklórne podujatia.

Gašpar priznal, že sa stretol aj s ľuďmi z umeleckej sféry, ktorí majú na fungovanie ministerstva iný názor, ale boja sa ho verejne prezentovať. Zároveň kritizoval Šimkovičovú za to, že verejne neobhajuje svoje kroky a často chýba v parlamente pri prerokúvaní zákonov.

Návrhy na predĺženie volebného obdobia

V parlamente sa momentálne nachádzajú dva návrhy na predĺženie volebného obdobia pre samosprávy – jeden na 5 rokov (Hlas) a druhý na 6 rokov (SNS), ktorý sa navyše týka aj poslancov Národnej rady. KDH už signalizovalo, že tieto návrhy nepodporí.

Gröhling ostro kritizoval tieto návrhy, pretože podľa neho občanom nijak nepomôžu. Namiesto toho by sa mala vláda venovať životnej úrovni občanov a ekonomickým problémom. Tvrdí, že šikovný starosta dokáže za štyri roky ukázať svoje kvality a nepotrebuje na to päť rokov.

Gašpar sa domnieva, že tieto návrhy nemajú ústavnú podporu, ale Hlas a SNS sa budú snažiť vysvetliť samosprávam a občanom, že ich nepodporilo KDH. Zároveň dodal, že z jeho pohľadu má predĺženie volebného obdobia svoju logiku a význam – zníženie nákladov a možnosť dokončiť rozbehnuté projekty.