1°
Bratislava
Dve pohlavia, slayáda či záhada jednej busty. TOP udalosti, ktoré hýbali Slovenskom v roku 2025
Dve pohlavia, slayáda či záhada jednej busty. TOP udalosti, ktoré hýbali Slovenskom v roku 2025
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archívna reportáž
Fotografia Epsteina s Lajčákom
SLOVENSKO / Rok 2025 bol na Slovensku rokom plným udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili spoločnosť a politické dianie. Od ekonomických zmien cez tragédie až po kontroverzie. Nasledujúci prehľad prináša 13 najvýznamnejších momentov, ktoré upútali pozornosť verejnosti.
1. Zvýšenie DPH
Od začiatku roka 2025 vstúpili do platnosti nová výška dane z pridanej hodnoty, ktoré sú súčasťou konsolidačných opatrení zameraných na zvýšenie príjmov verejných financií. Najzásadnejšou zmenou je nárast základnej sadzby DPH z pôvodných 20 na 23 percent, čo sa dotýka tovarov a služieb.
Znížená DPH na základné potraviny
Zmenil sa aj systém znížených sadzieb. Pôvodná jednotná 10-percentná DPH bola zrušená a nahradili ju dve – 19 a 5 percent. 19 % sadzba sa vzťahuje najmä na väčšinu potravín mimo základných položiek, elektrinu pre domácnosti a vybrané reštauračné služby. Najnižšia, 5 % sadzba, platí pre základné potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, ubytovanie, športové podujatia, sociálne podniky či štátom podporované nájomné bývanie. Kým vyššia základná sadzba môže viesť k zdražovaniu, znížené sadzby majú zmierniť dosah zmien na bežné domácnosti.
2. Kybernetický útok na kataster
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa stal terčom rozsiahleho kybernetického útoku zo zahraničia, ktorý spôsobil výpadok štátnych informačných systémov. Katastrálne pracoviská boli z bezpečnostných dôvodov dočasne zatvorené alebo fungovali len v obmedzenom režime. Incident je označovaný za najväčší hackerský útok na štátnu infraštruktúru v histórii Slovenska. Šéf Úradu geodézie, katastra a kartografie Juraj Celler následne odstúpil z funkcie.
Počas nefunkčnosti systémov nebolo možné realizovať prevody nehnuteľností, vybavovať hypotekárne úvery ani vyhotovovať znalecké posudky. Problémy mali aj občania pri prihlasovaní trvalého pobytu. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč ubezpečoval, že údaje sú zálohované a vlastnícke práva ohrozené nie sú. Obnova systémov však trvala niekoľko mesiacov a sprevádzalo ju len postupné spúšťanie služieb vrátane nového online portálu. Aj pol roka po útoku zaznievala kritika pre nedostatok informácií o povahe útoku.
3. Útok na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi
Útok 18-ročného mladíka na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi si vyžiadal dve obete – zástupkyňu riaditeľky školy a jednu zo študentiek, ďalšie dievča utrpelo zranenia. Páchateľ Samuel študoval na gymnáziu s individuálnym študijným plánom. Pri útoku nožom zomrela zástupkyňa školy a jeho spolužiačka, ktorá sa mala v minulosti sťažovať na jeho správanie.
Útok na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi
V súvislosti s tragédiou skončil vo funkcii vtedajší policajný prezident Ľubomír Solák aj vedúci miestneho obvodného oddelenia. Okolnosťami útoku sa zaoberal aj Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. V polovici novembra sa mladík za sprievodu policajných jednotiek vrátil do školy, kde prebehla rekonštrukcia udalostí. Od januára 2025 je vo väzbe a opakovane žiadal o prepustenie. Tragédia zároveň znovu otvorila diskusiu o bezpečnosti na slovenských školách.
4. Dve pohlavia v Ústave SR
Vláda schválila zmenu Ústavy SR, ktorá upravuje kultúrno-etické otázky. Kľúčovou úpravou je zakotvenie definície dvoch pohlaví – muža a ženy – ako biologicky daných pri narodení. Zároveň posilňuje ochranu rodiny, upravuje podmienky adopcie detí, zavádza ústavný zákaz surogátneho materstva a zakotvuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov, pričom matku definuje ako ženu a otca ako muža. Súčasťou zmien je aj ustanovenie o rovnosti mužov a žien v odmeňovaní za rovnakú prácu a posilnenie práv rodičov rozhodovať o účasti detí na vzdelávacích aktivitách.
Otázka ústavného zakotvenia dvoch pohlaví patrila v rokoch 2024 a 2025 medzi najvýraznejšie politické témy a vyvolala rozsiahlu verejnú diskusiu.
Vládna koalícia argumentovala zmenu Ústavy ochranou tradičných hodnôt, právnou istotou a posilnením zvrchovanosti Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach. Kritici, vrátane opozície a mimovládnych organizácií však upozorňujú na riziko polarizácie spoločnosti, možné zhoršenie postavenia transrodových a nebinárnych osôb a rozpor s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.
5. Protesty proti vláde
V roku 2025 sa na Slovensku konali viaceré vlny masových protestov proti vláde premiéra Roberta Fica, ktoré sa organizovali pre obavy z oslabenia právneho štátu, zmeny trestného zákona, zrušenie úradu pre ochranu oznamovateľov, obmedzovanie slobody médií a autoritárske tendencie vlády. Kritici tiež poukazovali na pro-ruské postoje vlády, spory okolo zahraničnej politiky vrátane vzťahov k EÚ a NATO, a zásahy do nezávislosti justície.
Slovensko je Európa
Najväčšie zhromaždenia sa uskutočnili 24. januára 2025, keď sa podľa odhadov zúčastnilo približne 100 000 ľudí na celoslovenskej úrovni. V Bratislave, na proteste s názvom "Slovensko je Európa", sa zhromaždilo asi 60 000 účastníkov, čo bolo najmasovejšie verejné zhromaždenie od vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Podobné demonštrácie prebiehali aj v Košiciach, Prešove, Žiline, Nitre či Trenčíne.
6. Slintačka a krívačka
Slovensko sa na jar 2025 po dlhých desaťročiach opäť stretlo s výskytom slintačky a krívačky, vysoko nákazlivým ochorením hospodárskych zvierat. Prvé prípady sa objavili na farmách na juhu Slovenska, najmä v blízkosti hraníc s Maďarskom, kde sa choroba šírila. Nález nákazy viedol k okamžitej mobilizácii veterinárov a vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu pre celé územie Slovenska s cieľom zabrániť jej ďalšie šírenie.
Nasledovali prísne opatrenia vrátane zákazu presunov zvierat, obmedzenia trhov a výstav, povinnej dezinfekcie a kontrol v chovoch a hraničné kontroly. V postihnutých oblastiach museli byť preventívne utratené tisíce kusov dobytka, čo spôsobilo výrazné ekonomické straty farmárom. Po niekoľkých mesiacoch opatrení veterinárne autority potvrdili, že aktívne ohniská nákazy sa podarilo zvládnuť, hoci prípad sa zaradil medzi najvážnejšie veterinárne krízy posledných rokov.
7. Záhada busty z Levoče
Kauza mramorovej busty Cecílie Gonzagy, pôvodne pripisovanej talianskemu renesančnému majstrovi Donatellovi, vyvolala v roku 2025 v slovenskej kultúrnej a verejnej sfére rozruch. Dielo uložené v depozitári Spišského múzea v Levoči bolo historikmi považované za výnimočný nález a plánovalo sa jeho verejné vystavenie po overení autenticity.
Koncom mája generálny tajomník Ministerstva kultúry Lukáš Machala, za prítomnosti policajných zásahových jednotiek, bustu odtiaľ previezol na neznáme miesto. Tento krok vyvolal v Levoči i v spoločnosti kritiku, pričom mnohí žiadali okamžitý návrat diela späť. V nasledujúcich mesiacoch busta síce do Levoče vrátená bola, no taliansky expert, ktorého vyžiadalo ministerstvo, ju označil za úmyselný falzifikát z 19. storočia.
8. Zrušené sviatky
Vláda v rámci konsolidačných opatrení zrušila niektoré štátne sviatky. Medzi najvýraznejšie zmeny patrí odstránenie 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu – z kalendára dní pracovného pokoja. Okrem toho sú na rok 2026 dočasne zrušené aj 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september (Sedembolestnej Panny Márie), pričom zamestnanci na tieto dni nebudú mať nárok na voľno ani príplatky.
Opatrenia však vyvolali silnú kritiku verejnosti a opozície. Najmä zrušenie 17. novembra bolo vnímané ako útok na pamäť Nežnej revolúcie a oslabenie pripomínania hodnôt slobody a demokracie, čo vyústilo do protestov v niekoľkých mestách. Kritici zároveň upozorňovali, že tieto kroky neriešia skutočné problémy verejných financií, ale skôr kladú dodatočnú záťaž na bežných občanov tým, že im berú voľné dni.
9. Kriedová revolúcia
V novembri 2025 sa na Slovensku objavila tzv. kriedová revolúcia. Začala sa, keď 19‑ročný študent z Popradu napísal pred svojou školou na chodník kritické odkazy premiérovi Robertovi Ficovi, keďže škola plánovala diskusiu študentov s premiérom. Polícia študenta predvolala na výsluch, čo vyvolalo vlnu solidarity po celej krajine.
Premiéra Roberta Fica v Poprade čakali kriedové nápisy
Nápisy s rôznymi heslami sa postupne objavovali aj v iných mestách, kde občania a študenti využívali kriedu ako nenásilný spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s vládou Roberta Fica.
Reakcie na kriedové akcie boli zmiešané. Mnohí ľudia vnímajú protesty ako prejav občianskej angažovanosti mladých, zatiaľ čo politické strany ich interpretovali odlišne. Strana Smer‑SD tvrdila, že iniciatívu podporovali opozičné sily, čo študent odmietol a zdôrazňoval spontánnosť svojho konania.
10. Vlakové nehody
Slovenské železnice sa stretli s viacerými vážnymi incidentmi, ktoré pritiahli pozornosť verejnosti, médií aj politikov. Jedna z nehôd sa stala 9. novembra pri Pezinku, kde došlo k zrážke rýchlika z Košíc s regionálnym expresom z Nitry. Kolízia zastavila dopravu na tomto úseku a desiatky cestujúcich utrpeli zranenia, pričom viacerí boli hospitalizovaní. Vyšetrovanie odhalilo, že príčinou bola ľudská chyba – jeden z vlakov prešiel na červenú.
![[multi] Evakuačný autobus priviezol pacientov do UNLP v Košiciach 2796](https://img.joj.sk/r476x650n/db676d2f-b9e1-4179-bc8e-27216a2ea586.webp "[multi] Evakuačný autobus priviezol pacientov do UNLP v Košiciach 2796")
Zrážka dvoch rýchlikov pri Rožňave
Premiér Robert Fico odmietol výzvy na odstúpenie ministra dopravy. Okrem toho sa počas roka vyskytli aj ďalšie problémy, vrátane vykoľajenia vagóna osobného vlaku v Košiciach, poškodenia trate pri Kysaku či incidentov súkromného dopravcu v Bratislave, ktoré síce nezaznamenali zranenia, no spôsobili meškania a narušili železničnú prevádzku.
K vážnym udalostiam patrila aj zrážka vlakov na Liptove, v úseku medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom, ktorá opäť poukázala na zlyhania v bezpečnosti a výrazne obmedzila dopravu.
Tieto udalosti vyvolali kritiku zo strany politikov aj odborníkov, ktorí poukazovali na zastarané bezpečnostné systémy a dlhodobé podfinancovanie železníc, čím sa podľa nich zvyšovalo riziko nehôd. Ministerstvo dopravy a železničné orgány reagovali sľubom postupnej modernizácie zabezpečovacích systémov a výmeny starých zariadení, najmä v Košiciach a Bratislave.
11. Novela Trestného zákona
Vláda premiéra Roberta Fica predložila novelu Trestného zákona, ktorá vyvolala rozsiahlu kritiku v politických a spoločenských kruhoch. Hlavnými zmenami boli zmiernenie trestov za vybrané hospodárske a korupčné delikty, zníženie postihov za priestupky verejnej služby a úpravy pravidiel týkajúcich sa stíhania vysokopostavených úradníkov. Kritici upozorňovali, že tieto legislatívne zmeny môžu oslabiť právny štát a vytvoriť priestor na beztrestnosť krádeží a korupčné praktiky.
Po prijatí novely sa podľa obchodníkov a samospráv začal zvyšovať počet drobných krádeží v obchodoch, keďže páchatelia vnímali nižšie sankcie za krádeže ako slabý odstrašujúci prostriedok. Mestá a obce upozorňujú, že si s narastajúcim počtom takýchto priestupkov nevedia efektívne poradiť a chýbajú im nástroje na riešenie. Za drobnú krádež sa má do Trestného zákona zaviesť pravidlo "trikrát a dosť".
12. Slayáda
Pozornosť okolo obchodu s bývalým outletovým centrom vo Voderadoch pritiahla influencerka Ema Lacová, ktorá figuruje v spoločnosti Voderady Property a.s. ako členka dozornej rady a zároveň ide o firmu spoluvlastnenú jej otcom Gustávom Lacom, niekdajším manažérom štátneho SPP. Verejnosť zaujala najmä jej reakcia na predaj, ktorý pre portál 360tka okomentovala "... je to slayáda, že sa to takto podarilo."
Na okolnosti predaja reagovali opoziční politici, ktorí hovoria o netransparentnosti a nehospodárnom nakladaní s peniazmi štátu. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR poverený vedením Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker následne nariadil kontrolu a zároveň nariadil zastavenie všetkých úkonov a procesov v tomto predaji. Opozičné strany žiadali dôkladné vyšetrenie obchodu, zverejnenie zmlúv a jasné vysvetlenie úlohy všetkých zapojených osôb. Podľa nich prípad poukazuje na slabú kontrolu verejných financií.
13. Lajčák s Epsteinom
Na verejnosť vyplávali informácie, že poradca premiéra Roberta Fica Miroslav Lajčák v minulosti komunikoval s usvedčeným sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom. Tvrdí, že išlo výlučne o spoločenský kontakt v rámci jeho diplomatických povinností, bez osobného prospechu.
Americkí senátori zverejnili ďalšie fotografie Epsteina
Zdôraznil, že Epsteinove trestné činy vyšli v plnom rozsahu najavo až po jeho zatknutí a po Lajčákovom odchode z New Yorku v roku 2018, a že ich jednoznačne odsudzuje. Zverejnené dokumenty amerického Kongresu však obsahujú e-maily z roku 2018, posielané z oficiálnej ministerskej adresy, ktoré naznačujú priateľskú komunikáciu a konzultácie o politickej situácii na Slovensku, vrátane obdobia po vražde Jána Kuciaka.
Pozornosť vyvolala aj zverejnená fotografia zo spisov o Epsteinovi, na ktorej je Epstein zachytený spolu s Miroslavom Lajčákom. Podľa médií mala vzniknúť v rezidencii veľvyslanca Slovenska vo Viedni. Lajčák uviedol, že stretnutie malo pracovný charakter. Zverejnenia vyvolali silné politické reakcie. Opozícia aj SNS žiadajú od Lajčáka vysvetlenie a preverenie, či nedošlo k nevhodnému zdieľaniu informácií alebo k majetkovým výhodám. Premiér Robert Fico Lajčáka obhajuje a vyjadruje mu dôveru, kým nebudú predložené konkrétne dôkazy o pochybení.
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
