„Nič nám ho nenahradí." Prehovorila mama Tomáška (†11), ktorý sa nakazil smrtiacou amébou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Prehovorila mama Tomáška (†11), ktorý sa nakazil smrtiacou amébou
BRATISLAVA / Po smrti 11-ročného Tomáška (†11), u ktorého lekári potvrdili zriedkavú nákazu amébou Naegleria fowleri, ostali v rodine nezodpovedané otázky. Chlapec sa začiatkom leta zúčastnil plaveckého výcviku vo Vadaši, kde hygienici prítomnosť nebezpečnej améby Naegleria fowleri vo vode nepotvrdili, no naďalej pokračujú v monitorovaní. Jeho mama Zuzana prehovorila o strate, bolesti aj o tom, prečo verí, že ich príbeh môže zachrániť iné deti.
Vzorky vody odobraté v júni 2025 v rámci kontroly kúpaliska Vadaš v Štúrove podľa informácií TV JOJ nepreukázali prítomnosť nebezpečnej améby Naegleria fowleri. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) potvrdil, že vo vzorkách vody odobratých počas júna sa tento druh améby nepotvrdil. „To znamená, že v konkrétnej vzorke odobratej v danom čase a mieste sa améba nenachádzala, alebo bola prítomná v množstve pod hranicou detekcie,“ vysvetlila hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.
Zároveň však upozornila, že absencia améby v týchto vzorkách nevylučuje jej prípadnú prítomnosť na iných miestach kúpaliska. Hygienici preto naďalej pokračujú v monitorovaní a testovaní vody, aby včas odhalili možné riziká.
„Nikde inde sme sa nekúpali. Naša priorita boli hory“
Tragédia, ktorá zasiahla celé Slovensko. Jedenásťročný Tomáško sa nakazil nebezpečnou amébou Naegleria fowleri, známou aj ako „mozgožravá améba“. Chlapec sa začiatkom leta zúčastnil plaveckého výcviku v areáli termálneho kúpaliska Vadaš, ktoré bolo po tragédii na niekoľko týždňov uzavreté.
Jeho mama Zuzana po mesiacoch prehovorila o bolesti, otázkach bez odpovedí a o snahe zabrániť tomu, aby sa niečo podobné zopakovalo. „V prvom rade je pre nás dôležitá otázka, kde sa mohol nakaziť touto amébou, keďže sa nikde inde nekúpal, ani sme neboli na dovolenke. Prvýkrát sa stretol s vodou až na tom školskom plaveckom výcviku,“ hovorí Zuzana.
Rodina bola zvyknutá tráviť čas úplne inak – v horách. „Našou prioritou boli hory, či v zime lyžovačky, alebo v lete túry. Mal za sebou Kriváň aj Slavkovský štít. A toto je na tom najhoršie – že na plavecký kurz išiel ako náhradník. A stalo sa toto,“ dodáva so slzami v očiach.
Podali trestné oznámenie
Po smrti syna rodičia okamžite konali. „Podali sme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci ublíženia na zdraví. Vypočúvali nás, mňa aj učiteľov. Rozprávala som vyšetrovateľom minútu po minúte, čo sa dialo pred plaveckým kurzom, počas neho aj po ňom,“ opisuje. Zuzana priznáva, že rozprávať o týchto chvíľach bolo nesmierne ťažké. „Musíte si znovu vybavovať okamihy, keď sme ho držali za ruku tie posledné dni. A potom to všetko opisujete cudzím ľuďom, hoci viete, že to robíte preto, aby sa to už inému dieťaťu nestalo.“
„Chceme, aby sa to už nikdy neopakovalo“
Rodina sa rozhodla hovoriť aj preto, aby upozornila na riziko. „Dali sme to zisťovať najmä kvôli tomu, aby sa nenakazili iní. Je to prvý prípad na Slovensku, ale v Česku ich už bolo viac, a to nás vydesilo. Nechceme, aby sa to stalo ďalším deťom,“ zdôrazňuje Zuzana.
Ťažké chvíle po útokoch na internete
Po tragédii sa na sociálnych sieťach začali objavovať informácie o tom, že rodina mala byť na dovolenke alebo sa kúpala inde. „Áno, bolo to veľmi ťažké. Stratíte dieťa a ešte musíte čítať výmysly o tom, že ste boli niekde na dovolenke. To vôbec nie je pravda,“ hovorí. „Tomáško mal futbalovú sezónu. Trikrát do týždňa trénoval, cez víkendy hrával zápasy. Miloval futbal aj florbal – na plavecký si dokonca zobral florbalovú hokejku a loptičku, chcel si s kamarátmi zahrať,“ spomína so smútkom.
„To ticho doma je neznesiteľné“
Na otázku, čo by odkázala ľuďom, ktorí ich príbeh sledujú od začiatku, odpovedá po chvíľke ticha: „Tomáško bol neuveriteľne živé dieťa. Každý deň po škole hral futbal na dvore, komentoval zápasy, stále ho bolo počuť. A to ticho, ktoré po ňom doma zostalo... to je niečo, čo sa nedá opísať. Nič nám ho nenahradí.“
Zuzana dodáva, že Tomáško bol dvojča, a preto je pre rodinu strata o to ťažšia. „Je to pre nás všetkých veľmi bolestivé. Doteraz sa s tým nevieme zmieriť,“ uzatvára so slzami v očiach.