SAV ukazuje, čo vakcíny skutočne obsahujú. Zverejnila detaily vo vedeckom článku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

SAV ukazuje, čo vakcíny skutočne obsahujú. Zverejnila kompletnú analýzu

BRATISLAVA / Na výsledky tejto štúdie čakala verejnosť takmer mesiac. Ministerstvo zdravotníctva si u Slovenskej akadémie vied (SAV) objednalo odbornú správu o bezpečnosti mRNA vakcín, no vedci o nej nemohli informovať.

Pôvodne mal predseda SAV Martin Venhart predstaviť výsledky na výjazdovom rokovaní vlády v Senici 27. augusta. Na poslednú chvíľu však vláda rokovanie o tejto téme stopla.

Nakoniec sa vedecká obec aj verejnosť môže detaily dozvedieť inou cestou - vďaka tomu, že SAV sa rozhodla výsledky zverejniť vo vedeckom článku. Informácie už sú dostupné vo forme preprintu – teda vedeckého článku ešte pred formálnym recenzovaním.

Prečo sa o tom hovorí?

V posledných mesiacoch sa na sociálnych sieťach objavili tvrdenia, že mRNA vakcíny proti COVID-19 obsahujú „nebezpečné množstvá DNA“. Tieto správy vyvolali obavy verejnosti a spochybnili bezpečnosť očkovania.

„Tieto tvrdenia vychádzali z nesprávne vykonaných meraní a nesprávne vyhodnotených výsledkov,“ vysvetľujú vedci zo SAV.

Ako sa robila analýza?

Vedci analyzovali 15 šarží vakcín – 11 z nich už po dátume spotreby, lebo práve tie boli v sporných správach označené ako „problémové“. Použili štyri nezávislé metódy (qPCR, fluorometriu, kapilárnu elektroforézu a sekvenovanie).

Výsledok bol vo všetkých prípadoch rovnaký: množstvo zvyšnej DNA bolo hlboko pod povoleným limitom, DNA bola len vo forme krátkych, nefunkčných úlomkov, ide o bežný vedľajší produkt výroby mRNA, nie o kontamináciu.

Vysvetlenie štyroch metód, ktoré vedci použili

1. qPCR (kvantitatívna PCR) – funguje ako lupa na hľadanie konkrétneho úseku DNA. Vie veľmi presne povedať, koľko kópií DNA sa vo vzorke nachádza.

2. Fluorometria – metóda, pri ktorej sa DNA a RNA „rozsvietia“ v špeciálnom prístroji. Vďaka tomu sa dá zmerať, koľko ich tam naozaj je.

3. Kapilárna elektroforéza – niečo ako sitko, ktoré roztriedi kúsky DNA podľa veľkosti. Vedci tak zistia, či ide o dlhé, funkčné reťazce, alebo iba krátke úlomky.

4. Sekvenovanie (čítanie DNA) – najdetailnejšia metóda, ktorá prečíta presný obsah úlomkov DNA a odhalí, odkiaľ pochádzajú.

Výsledok ukázal, že ide o zvyšky pôvodných laboratórnych šablón, nie o nič cudzie. „Použitie viacerých metód nám dalo istotu, že výsledok nie je náhoda ani omyl jednej techniky,“ zdôrazňujú autori.

Čo ukázali čísla?

Podľa medzinárodných pravidiel Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej liekovej agentúry (EMA) či amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) nesmie množstvo zvyškovej DNA vo vakcíne prekročiť 10 nanogramov na jednu dávku. Analýza SAV ukázala, že všetky skúmané šarže boli od tohto limitu s veľkou rezervou pod hranicou.

Vedci navyše zistili, že akékoľvek zvyšky DNA boli silne rozlámané na drobné úlomky. Ich typická dĺžka bola približne 150 báz – čo je pre predstavu taký malý úsek genetického materiálu, že už nemá schopnosť fungovať ani sa množiť.

Dôležité je aj porovnanie množstva DNA s množstvom samotnej účinnej látky, teda mRNA. V jednej dávke pripadali na každý fragment DNA tisíce až desaťtisíce molekúl mRNA. Pomer vychádzal od 1 : 3 300 až po 1 : 30 000, čo jasne ukazuje, že DNA je tam v zanedbateľnom množstve v porovnaní s mRNA, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď.

Prečo sa niektoré merania mýlili?

Kľúčový problém sporných tvrdení spočíval v tom, že použité metódy si mýlili signál RNA so signálom DNA, chýbali dôležité kontroly a výsledky sa nesprávne interpretovali. „Spoľahlivosť sme si poistili tým, že sme každé meranie robili nezávisle a rôznymi spôsobmi. Aj preto sú naše závery pevné,“ uvádzajú autori.

Exspirované šarže: čo sa deje po dátume?

Výskumníci skúmali aj 11 exspirovaných šarží. Zistili, že síce môže klesať „integrita“ mRNA (časom sa prirodzene láme na kratšie časti), množstvo zvyškov DNA však aj tak ostáva nízke a pod limitmi.

Zaujímavosťou je, že šarže so slabšou integritou mRNA mali často zakalený vzhľad, čo je jeden z dôvodov, prečo je na vakcíny nastavená prísna kontrola kvality.

Odkaz vedcov: Dôverujte faktom

Vedci upozorňujú, že šírenie nepodložených tvrdení cez sociálne siete môže viesť k nedôvere voči očkovaniu a ohroziť verejné zdravie. „Je nesmierne dôležité, aby verejnosť mala prístup k overeným vedeckým dôkazom, nie k dezinformáciám,“ zdôrazňujú autori.