Vladimír Strmeň (97): Pamätník vojny odovzdáva svedectvo mladej generácii

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

PREŠOV / Vojnový veterán sa stretol so žiakmi Základnej školy Československej armády v Prešove a zdieľal s nimi mrazivé spomienky na Slovenské národné povstanie. Cieľ? Aby sa hrôzy vojny nikdy nezopakovali.

Vladimír Strmeň, priamy účastník Slovenského národného povstania, má síce už 97 rokov, no jeho odhodlanie odovzdávať svedectvo o hrôzach druhej svetovej vojny je stále silné. Tento august oslávi ďalšie narodeniny. Aj keď ho nohy už tak dobre neposlúchajú, aktívne sa zapája do dialógu o vojne, ktorá si vyžiadala životy miliónov ľudí. Nedávno sa stretol so žiakmi Základnej školy Československej armády v Prešove.

Spojkou u partizánov: Spomienky na SNP

Okrem toho, že odovzdal ocenenia víťazom súťaže "Cesta za slobodou," porozprával žiakom o svojich najťažších skúsenostiach. "Tak som robil spoju u Partizánov, lebo mobilné telefóny vtedy neboli," zaspomínal si pán Strmeň na časy, keď bol mladý.

Autentické zábery z ťažkých bojov pod Duklou, ktoré sú súčasťou Vojenského historického ústavu, pripomínajú, aké je dôležité si tieto udalosti pripomínať. Tých, ktorí dokážu rozprávať o hrôzach vojny z prvej ruky, ubúda.

"Vojna je to najhoršie zlo"

Preto si Vladimír Strmeň uvedomuje dôležitosť dialógu s mladou generáciou, ktorej už málokto dokáže takto autenticky sprostredkovať realitu vojnového konfliktu. "Je našou povinnosťou, ktorí sme prežili tieto hrôzy vojny, aby sme o tom hovorili mládeži. Že vo vojne tečie krv, že vo vojne umierajú nevinní ľudia a že vojna je to najhoršie zlo, ktoré môže byť na svete," zdôraznil.

Stretnutie so žiakmi vyvolalo hlboké zamyslenie. "Dúfam, že si budeme vážiť viac to, čo máme," povedala jedna zo žiačok. Ďalší žiak dodal: "Ja to osobne vnímam ako takú výstrahu pre nás."

Sloboda nepadla z neba

Na besede sa zúčastnila aj bývalá učiteľka školy, pani Helenka, ktorá si pamätá rozprávanie od svojho otca a starých rodičov, ktorí pomáhali partizánom. "Ja, keď prídem do domčeka starých rodičov, stále je možné nájsť šrapnely," prezradila.

Organizátorka podujatia, učiteľka geografie Daniela Petrušová, zdôraznila, že je "veľmi dôležité odovzdávať mladým generáciám toto posolstvo, aby si vážili slobodu, ktorú vybojovali naši predkovia."

Pán Strmeň dodal: "Aby mládež vedela, že nám tá sloboda nepadla z nebíčka, ale bola ťažko a krvou vybojovaná."

Záverom sa pán Strmeň podelil: "Už nás je len 50 a z toho veľa ležiacich, tak my, čo sme ešte pojazdní, tak našou povinnosťou je chodiť medzi mladých, čo s radosťou robíme."