Ak nepôjdeme do Marakéša, budem musieť odstúpiť z postu ministra, tvrdí Lajčák

BRATISLAVA / Navrhujem ísť do Marakéša. Ak tam parlament zakáže ísť, musel by som reagovať odchodom z postu ministra zahraničných vecí. Povedal to v relácii RTVS Sobotné dialógy šéf diplomacie Miroslav Lajčák s tým, že nie je pravda, že ak pôjdeme do Marakéša, tak sa tým priamo prihlásime k paktu o migrácii a vyjadríme s ním súhlas.

+15 fotiek

Miroslav Lajčák

​Valné zhromaždenie OSN schválilo 13. júla 2018 záverečný text globálnej dohody o migrácii Global Compact for Safe, Orderly and Regular Migration. Text dokumentu nie je právne záväzný a jednotlivé krajiny svoje stanovisko vyjadria na medzivládnej konferencii 10. – 11. decembra 2018 v Marakéši v Maroku. Cieľom dohody je podpora bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie a zníženie počtu prípadov pašovania ľudí a obchodovania s ľuďmi. "Dokument hovorí o riadenej, bezpečnej a legálnej migrácií. Neobsahuje žiadne nariadenia, ktoré máme dodržiavať. My si povieme, čo chceme dodržiavať. Dokument prihliada na potreby vlád, komunít aj migrantov. Nie je právne záväzný,“ povedal Lajčák a dodal, že globálny rámec sa nedotkne suverenity štátov, sú totiž potvrdené v dokumente.

Podľa podpredsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti a člena Zahraničného výboru NR SR Martina Klus zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) je dokument záväzný minimálne morálne. "Načo sa vôbec prihlásiť k niečomu, čo nie je právne záväzné? Už dnes si vyberáme, koho pustíme do krajiny. Môže sa to však vymknúť spod kontroly. Upozorňujem na to, že niektorí si to môžu vysvetliť po svojom a dovalí sa k nám množstvo ľudí,“ povedal opozičný poslanec.

Lajčák a Klus sa zhodli, že migrácia je globálny problém a treba ho riešiť. "Slovensko to nevyrieši samotné. OSN je to najlepšie, čo máme. Môžeme ho kritizovať, ale čo by sme bez neho robili? Toto je vôbec prvý pokus o riešenie migrácie,“ uviedol v relácii minister zahraničia.

"Ambíciou dokumentu je podeliť sa o skúsenosti. Debata o migrácii bude pokračovať, ale NR SR chce Slovensko z tejto debaty vylúčiť. Má zmysel byť v Marákeši, lebo sa tam bude diskutovať o migrácii a môže tam odznieť aj hlas Slovenská. Ak sa tak stane, vymedzíme si, že Slovensko je plne suverénne, že dokument považujeme za návrh a my si zvolíme, čo z neho budeme implementovať. Ak tam vystúpime, budú sa na to odvolávať generácie slovenských diplomatov,“ povedal Lajčák.

Zahraničný výbor NR SR v stredu prijal uznesenie, podľa ktorého by Slovensko kompakt malo odmietnuť. Proti kompaktu je hlavne koaličná SNS, ale aj opozičné SaS a Sme rodina. O kompakte sa rokovalo počas toho, ako Lajčák predsedal Valnému zhromaždeniu OSN. Minister Lajčák navrhol, aby Slovensko išlo jasne prezentovať svoje výhrady k paktu do marockého Marakéša, aby sa tak dostali do záverov konferencie. Ani s týmto návrhom však výbor nesúhlasil a stotožnil sa s návrhom predsedu SNS Andreja Danka, ktorý chce, aby Slovensko vyjadrilo svoj nesúhlas s migračným paktom neúčasťou na marakéšskej konferencii. Lajčák je presvedčený, že neúčasť Slovenska poškodí jeho diplomatickú kredibilitu. On sám sa však zachová tak, ako rozhodne vláda.

Stanovisko SNS

Strana SNS so znepokojením vníma konanie nominanta strany Smer - SD ako aj jeho politické vydieranie. Predseda SNS verí, že predseda strany Smer - SD a predseda vlády zjednajú nápravu tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu záujmu občanov Slovenska, ako aj strate dôvery v rámci koalície. Pán Lajčák prekračuje hranicu diplomatického slovníka, je členom vlády a musí parlament rešpektovať. SNS trvá na tom, že do Marakéšu nikto v mene Slovenskej republiky nepôjde. Súčasne SNS požiada predsedu vlády SR, aby overil informácie, kto a akým spôsobom v predmetnej veci už na pôde OSN v minulosti Slovensko zaviazal resp. konal, a tiež z akého mandátu a či disponoval zástupca Slovenskej republiky  na pôde OSN uznesením vlády SR v predmetnej veci.

Dokument o migrácii schválilo 192 z 193 členských krajín OSN. Z rokovania o dohode v minulom roku odstúpili USA, pretože podľa nich je pakt nezlučiteľný s migračnou politikou Washingtonu. Medzi ďalšími krajinami, ktoré oznámili odstúpenie od dohody, je napríklad Maďarsko, Česká republika, Rakúsko a ďalšie.