Voľby do Poslaneckej snemovne 2025: Kedy sa volí a čo sa zmenilo?

ČESKÁ REPUBLIKA / Českí voliči si po štyroch rokoch opäť vyberú zástupcov dolnej komory Parlamentu. Do Poslaneckej snemovne zasadne 200 poslancov, ktorí budú v nasledujúcom období predkladať a schvaľovať zákony či kontrolovať vládu. Novinkou je, že tento rok môžu občania ČR žijúci v zahraničí hlasovať aj korešpondenčne, uvádza portál TN.cz.

Prečítajte si tiež

ONLINE České voľby 2025: Babišov návrat môže zmeniť vzťahy s EÚ a podporu Ukrajine

​Kedy sú voľby

Voľby do Poslaneckej snemovne vyhlasuje prezident Českej republiky, pričom tak musí urobiť najneskôr 90 dní pred ich konaním. Prezident Petr Pavel stanovil termín na 3. a 4. októbra 2025, teda na piatok a sobotu. Posledné voľby sa uskutočnili 8. a 9. októbra 2021. Hlasovanie prebehne v 14 viacmandátových obvodoch kopírujúcich krajskú štruktúru, informuje TN.cz.

V Česku sa parlamentné voľby tradične konajú v piatok a sobotu. V prvý deň môžu voliči odovzdať hlas od 14.00 do 22.00 h, v druhý deň od 8.00 do 14.00 h

Čo je nové

Českí občania žijúci dlhodobo v zahraničí budú mať tento rok po prvýkrát možnosť voliť aj korešpondenčne. Namiesto osobnej účasti vo volebnej miestnosti budú môcť svoj hlas odovzdať zaslaním vyplneného lístka poštou.

Poslanecká snemovňa

Poslanecká snemovňa je dolnou komorou Parlamentu Českej republiky. Jej sídlo sa nachádza v niekoľkých historických budovách a palácoch na pražskej Malej Strane, v uliciach Snemovní a Thunovská.

Poslanci sa volia na štvorročné obdobie. Väčšina z nich kandiduje za politické strany, prípadne ako nezávislí. Ak sa poslanec počas volebného obdobia rozhodne stranu opustiť, mandát mu zostáva a stáva sa nezaradeným. Kandidovať do Snemovne môže každý občan s volebným právom, ktorý dovŕšil 21 rokov.

Hlasovanie o zákonoch

Dolná komora českého Parlamentu predovšetkým prerokováva a schvaľuje alebo zamieta zákony, vrátane ústavných. Aby bola Snemovňa uznášaniaschopná, musí byť prítomná aspoň tretina poslancov, teda 67.

Na prijatie bežného zákona stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Pre ústavné zákony a medzinárodné zmluvy je potrebná kvalifikovaná väčšina 120 poslancov a tri pätiny prítomných senátorov. Rovnaké pravidlo platí pri ústavnej žalobe proti prezidentovi.

Po schválení návrhu zákona v Snemovni putuje do Senátu, ktorý ho môže schváliť, zamietnuť alebo vrátiť s pozmeňujúcimi návrhmi. Pri odmietnutí zmien hlasuje Snemovňa o pôvodnom návrhu a rozhoduje nadpolovičnou väčšinou.

Senát nemožno prehlasovať pri ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákone o styku komôr Parlamentu a niektorých medzinárodných zmluvách. Absolútnu väčšinu 101 hlasov potrebujú poslanci aj pri prehlasovaní prezidentského veta alebo vyslovení nedôvery vláde.