Ústavu sme už dvakrát oslabili. Kráčame opačným smerom, hovorí expert

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Už 33 rokov je Ústava Slovenskej republiky pilierom našej štátnosti. Dokument, ktorý umožnil vznik samostatnej Slovenskej republiky, sa však v posledných rokoch ocitá pod paľbou častých zmien. Aký je jej stav dnes? A hrozí nám, že ju ľahkovážne zmeníme? Na tieto otázky hľadáme odpovede s expertom na ústavné právo Vincentom Bujňákom z Univerzity Komenského v Bratislave.

Rýchly vznik v turbulentnej dobe

Vznik Ústavy SR nebol jednoduchý proces, no urýchlila ho jedinečná doba. "Medzi rokmi 1989 až 1992 prebiehali v Európe tektonické zmeny. Rozpadol sa Sovietsky zväz, rozpadávala sa Juhoslávia, obnovovali svoju nezávislosť pobaltské štáty. Bola to šanca 'teraz alebo nikdy'," vysvetľuje Bujňák. Rýchly proces vyústil do ústavy, ktorá splnila svoj základný cieľ: vytvorila pôdu pre samostatný štát. No hneď bolo jasné, že bude nutné ju viackrát opravovať.

Slabá ochrana: Achillova päta slovenskej ústavy

Už od počiatku trápila Ústavu SR slabá ochrana. "Počúvame od politikov, že treba chrániť hotovosť, pôdu, vodu, no nikto sa nezaoberá ochranou samotnej ústavy," upozorňuje Bujňák. V porovnaní s inými krajinami EÚ je naša ústava najmenej chránená. Dôvodom je nízka požiadavka na zmenu ústavy - len trojpätinová väčšina v parlamente.

Modely ochrany ústavy v Európe

Írsky model: Zmena ústavy si vyžaduje referendum.
Škandinávsky model: Zmenu ústavy schvaľuje jeden parlament, potom nasledujú voľby a nový parlament ju buď potvrdí, alebo odmietne.
Český model: Zmena ústavy sa musí uskutočniť v obidvoch komorách parlamentu.
Slovenský model: Na zmenu ústavy stačí trojpätinová väčšina v jednokomorovom parlamente.

"Práve táto trojpätinová väčšina je dôvodom, prečo tu máme už 22 zásahov do našej ústavy," varuje Bujňák. Ak sa s týmto nič neurobí, dá sa očakávať, že ústava sa bude meniť každý druhý, každý tretí rok. Príkladom je aj novela ústavy, o ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente.

Ústava v krízových situáciách: Deľba moci v záujme ochrany práv

Čo vlastne ústava je? Podľa Bujňáka sa dá definovať siedmimi slovami: "Je to deľba moci v záujme ochrany práv jednotlivca." Ústava definuje základné práva a slobody a stanovuje ústavné orgány, ktorých cieľom je ich ochrana.

Ústava a Ústavný súd zohrali dôležitú úlohu v prvých rokoch existencie Slovenskej republiky, keď politikom vštepovali myšlienku, že nemôžu všetko. "Ani keď máte väčšinu v parlamente, nemôžete siahať na garantované základné práva a slobody," zdôrazňuje Bujňák.

Budúcnosť ústavy: Ochrana členstva v EÚ ako priorita?

Čo by sme mali v ústave zmeniť? Podľa Bujňáka by mala byť prvoradá ochrana členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Na vystúpenie z EÚ stačí 90 hlasov v parlamente, čo je v porovnaní s referendom o vstupe nevyvážené. "Väčšia ochrana ústavy zároveň znamená aj ochranu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii," dodáva. Rovnako tak by 90 poslancov teoreticky vedelo prijať úplne novú ústavu.

Kam kráčame s našou Ústavou? Cúvame!

"Tak ako sa ústava v roku 1992 prijala, tak my sme dokonca jej ochranu oslabili," varuje Bujňák. Upozorňuje na dve konkrétne zmeny:

v roku 1999: Odobratie práva veta ústavných zákonov prezidentovi, ktorý je volený ľudom.
v roku 2020: Zákaz Ústavnému súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.

"My ideme celý čas od roku 1992 do roku 2025 tým opačným, tým nesprávnym smerom, že ochranu našej ústavy sme dvakrát oslabili," uzatvára Bujňák. Navrhuje zvýšiť ochranu ústavy aspoň na minimálnu úroveň, aká je štandardom v iných členských štátoch Európskej únie. Vyzýva politikov k diskusii a informovanosti o rizikách spojených so slabou ochranou Ústavy SR.