Z Ficovej strany už odhnívajú aj väčšie kusy

Prešlo sotva pätnásť mesiacov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Ladislav Bašternák si ešte ani nestihol zvyknúť na väzenský život, nie sú to ani celé dva týždne, čo Viktor Stromček skončil ako generálny manažér Smeru, a košickí smeráci si už stihli všimnúť, že ich stranu si verejnosť v neúnosnej miere spája s korupciou a zločinom. Dokonca žiadajú hlavy oboch Robertov, Fica i Kaliňáka. Nuž, načim ich pochváliť, že hoci hanebne pomaly, dovajatali k správnemu úsudku.

Čo sa týka navrhovaných riešení, je už úsudok košického krídla Smeru horší. Vidia ich napríklad v návrate strany k jej pôvodným hodnotám, čo je, samozrejme, nielen otravné klišé, ale predovšetkým naprostý nezmysel. Partaj od svojich hodnôt nikdy neuhla, ani o jediný milimeter.

Smer nikdy nemal žiadnu ideológiu či spoločné hodnoty, ku ktorým by sa dnes mohol vrátiť. Bol podnikateľským projektom oligarchov a politických oportunistov, ktorí cez stranu napĺňali výhradne svoje osobné záujmy, predovšetkým ekonomické. Spoločnými hodnotami Smeru boli slovenské koruny a eurá. To držalo stranu pokope a pre ich stratu sa teraz rozpadá.

Košická skupina bývala v Smere mimoriadne silná a vplyvná. Do okamihu, keď Fico pocítil nutkavú potrebu kandidovať za prezidenta republiky, hoci všetky prieskumy hovorili, že jeho vlastný volič ho nechce vidieť v paláci, ale na úrade vlády a preto ho voliť nebude. V podstate sa stal obeťou vodcovského princípu, ktorý v strane zaviedol.

Už počas Ficovej prezidentskej kampane nastal neľútostný boj medzi Pavlom Paškom a Robertom Kaliňákom o nástupníctvo na trón. Paška utrpel ponižujúcu porážku a po tom, čo prišiel o všetku politickú moc a vyhnali ho domov do Košíc, v apríli minulého roku náhle zomrel. Pred necelými dvoma týždňami opustil post generálneho manažéra strany aj niekdajší Paškov chránenec Viktor Stromček. Dôvody Košičanov na lojalitu k vedeniu sa v tomto okamihu už zrejme nerátajú v miliónoch, ba možno ani v stovkách tisícov. Aj oni vedia, že Smer bez Fica je ako HZDS bez Mečiara či SDKÚ bez Dzurindu, ale už fakt nemajú čo stratiť.

Smer bez Fica a s Petrom Pellegrinim na čele by zrejme uhral solídny volebný výsledok a dokonca by mu zostal aj nejaký koaličný potenciál. Keby sa mu trebárs podarilo stať sa jazýčkom na váhach medzi hrádzou proti liberalizmu a hrádzou proti extrémizmu, uchoval by si prístup k štátnym zdrojom a svojim pôvodným hodnotám.

Lenže priamou výzvou Pellegrinimu, aby nahradil Fica, dostali Košičania premiéra do nesmierne zložitej situácie. Fico zjavne nie je ochotný vzdať sa moci dobrovoľne, no ak Košičanov podporia aj ďalšie kraje a vynútia si novú voľbu predsedu, môže sa im podariť Smer rozštiepiť. Pellegriniho strana by potom bojovala o dosiahnutie päťpercentného kvóra, s veľmi neistým výsledkom, kým tá Ficova by pravdepodobne prepadla kamsi na úroveň Kollára a Sulíka.

Lenže Pellegrini sa touto cestou nevydal, sám najlepšie vie, prečo. Minimálne by to bola veľmi osamelá cesta. Marek Maďarič vyhnil ako prvý, Peter Kažimír zdrhol do národnej banky, Miroslav Lajčák si strihá meter do konca volebného obdobia. Pellegrini sa len pokúša bez úplnej straty dôstojnosti dožiť do parlamentných volieb a nanajvýš môže dúfať, že Fica dovtedy dobehne jeho spôsob života.

Nech už ale rebélia z Košíc dopadne akokoľvek, minimálne nahlas pomenovala, čo už beztak všetci vedia: mená straníckych špičiek sa stávajú synonymom slov zlodej, korupčník či mafián, ľudia sa hanbia k strane priznať, Smer stráca členov aj voličov. Je to taká politická zombie - už je po smrti, pomaly z nej odhnívajú menšie i väčšie kúsky, ale stále sa šuchce po politickej scéne, páchne, húka a hryzie. Pre krajinu by bolo najlepšie, keby sa definitívne rozpadla.