Nie Soros, ale Fico rozvracia krajinu

Výkon Petra Pellegriniho v televízii spoľahlivo presvedčil, že predstava obrodenia Smeru zvnútra bola naivná a nerealistická. Aj tá krajšia tvár Smeru sa pod tlakom mení na druhotriednu karikatúru Pavla Pašku, s ideológiou narýchlo vykradnutou z verejných prejavov poslanca Mazureka. Pred dvoma týždňami mu táto stratégia dokonca aj mohla fungovať. Dnes sú arogancia moci a ponižovanie oponentov skôr kontraproduktívne.

Opozícia už vlastne ani nemusí posielať svoje mierne hysterické a veľmi zle pripravené tváre do televíznej prvej línie. Smer robí jej prácu za ňu.

Predstava, že so ženami bude divák viac sympatizovať a bude k nim zhovievavejší, nie je len vidlácky sexistická, ale aj celkom mylná. Ak mačo ako Pellegrini ukáže nepripravenej Remišovej cestu do kuchyne, budú mu mnohí súhlasne prikyvovať. Za normálnych okolností. No okolnosti nie sú normálne. Podpredseda Smeru nediskutoval s opozíciou, ale so stotisícovým davom na ulici.

Vytrvalá neschopnosť sebareflexie, samozrejme, má veľmi racionálnu príčinu. Keď po kauze Gorila púšťal moc z rúk Mikuláš Dzurinda, vedel, že odchádza na pokojný politický dôchodok. Dáš pokoj, máš pokoj. Fico má zasa stopercentnú záruku, že dnešná opozícia urobí všetko preto, aby ho mohla dať lámať v kolese, trhať medzi koňmi a zvyšky priklincovať na brány štyroch najväčších miest v krajine. Alebo ho aspoň presťahovať k Bašternákovi, ale do Leopoldova. Pokiaľ ide o prezumpciu neviny, spravodlivý proces či demokratické pravidlá, vieme zo skúsenosti, že ľudia ako Richard Sulík, Igor Matovič alebo Boris Kollár nebývajú prehnane precitlivení.

Fico už nebojuje o udržanie moci, ale o život. Pri jeho zdravotnom stave azda aj doslova. A Béla Bugár aj Andrej Danko spolu sním, pretože eurofondy a agrobiznis boli odjakživa lénom národnej oligarchie - maďarskej alebo slovenskej, kto mal práve navrch. Akurát nevedia vyhodnotiť okamih, kedy je už načase dezertovať, ak ich nemajú vyklepať ako tradičný nedeľný rezeň.

Na Západe Fico skončil. Keby mu aj nejakým zázrakom odpustili Troškovú a Jasaňa, milión na stole a Sorosov prevrat ho totálne diskvalifikovali. Zachrániť by sa mohol iba veľmi tesným primknutím k Moskve a zavedením autoritárskej vlády na poľský alebo maďarský spôsob. Lenže v Kremli ho už vlastne nikto nepotrebuje. Stačí nechať, aby tu prevzala moc alternatíva, ktorá nebude hrať na obe strany a bude pre Putina dôveryhodná.

Iste, je možné, že neonacisti by v hlasovaní o dôvere podržali Fica. Nie aby ho zachraňovali, ale aby dali šancu skutočnému revolučnému chaosu. Demokratická zmena moci a jej charakteru je vyslovene proti ich záujmom. To by ale zároveň znamenalo, že v ďalších voľbách Smer neprejde cez päťpercentné kvórum.

Pellegrinimu vlastne môže byť srdečne jedno, či sa stane korunným princom neexistujúcej strany. Otázka znie, či si už naozaj nikdy nechce ísť ani kúpiť rožky do obchodu. Ak je vyrovnaný s hnedou špinou,  ktorá sa naňho nalepí, treba mu už len držať palce, aby vydržal pokračovať v tomto tempe. Svojou papalášskou bohorovnosťou a cynizmom poslal na ulicu ďalších ľudí, z toho nemálo bývalých voličov Smeru. Ak nám tu niekto prevráti republiku, nebude to Soros, ale Fico a jeho ľudia.