Anna Zemanová: Medzinárodná zmluva s Kanadou obsahuje vážnu chybu. Hrozí nám v budúcnosti ďalší Bžán?

Slovenská vláda odporučila Národnej rade SR aj prezidentovi ratifikáciu medzinárodnej obchodnej dohody s Kanadou CETA. Problémom však je, že do finálnej verzie dohody sa dostal údaj, ktorý nie je v súlade s platnými zákonmi a môže Slovensku zničiť prírodu a pripraviť nás o veľké peniaze.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala Anna Zemanová, poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tímlíderka strany Sloboda a Solidarita pre životné prostredie.

CETA je najmodernejšou obchodnou dohodou EÚ, a okrem ciel odstraňuje a zosúlaďuje množstvo regulačných bariér. Aby CETA vstúpila do platnosti, musia ju ešte odsúhlasiť členské štáty EÚ, vrátane Slovenska. Členské štáty mohli uviesť svoje formálne námietky voči CETA v prípade, že našli nesúlad medzi novou dohodou a vlastným právnym poriadkom.

V procese podania námietok sa však slovenskí vyjednávači dopustili školáckej chyby. Nemožno vylúčiť prípad, že dôjde k sporu proti SR a protistrana použije argumentáciu založenú práve na tejto chybe. Aj ak SR tento spor vyhrá, bude viazaná zaplatiť napríklad súdne trovy. Presne takýto prípad sa u nás odohral v nedávnej minulosti. Ministerstvo hospodárstva Sr však vo svojom vyjadrení výhrady SaS poprelo, a začalo preventívne šíriť hmlu o tom, že sa vlastne nič nestalo. Stačilo pritom len nezatĺkať, priznať si chybu, a postarať sa o jej nápravu. Vláda neakceptovala ani hromadnú pripomienku občanov a na rokovanie vlády predložila materiál s rozporom.

Chyba, ktorá je do dohody zapracovaná, výrazne zvýhodňuje kanadské banské spoločnosti, ktoré by  vďaka nej mohli požadovať jednoduchšie povolenie k ťažbe uránu. Ľudia z oblastí, kde sa ťaží veľmi dobre vedia – ťažba nerastov zaťažuje  životné  prostredie  a neprospieva  ani zdraviu ľudí. Súčasná slovenská legislatíva povoľuje ťažbu rádioaktívnych nerastných surovín len v prípade, ak sa v miestnom referende občania vyslovia za takúto ťažbu. Predložené znenie CETA-y sa však v tak citlivom konaní neodvoláva na platný geologický zákon a namiesto toho spomína zákon z roku 1999. Ten bol neplatný dávno predtým než sa na dohode vôbec začalo pracovať. Tento starý geologický zákon s referendom nepočíta a neobsahuje ani také prísne podmienky pre prieskum a ťažbu nerastných surovín, ako nové predpisy. Podrobné vysvetlenie chýb, ktorých sa dopustila Slovenská republika nájdete tu.

Medzinárodné dohody majú pri vymáhaní práva prednosť pred národnou legislatívou. Môže nastať situácia, že  v budúcnosti kanadské banské firmy, ktoré majú o ťažbu na Slovensku veľký záujem, budú požadovať vykonávať geologický prieskum alebo ťažbu mimo prísnych podmienok súčasnej legislatívy. Slovenské úrady im ich zámer nebudú musieť povoliť, v takom prípade bude však Slovensko vystavené riziku, že nás kanadský investor napadne na medzinárodnom arbitrážnom súde.

Nevýhodou medzinárodných arbitrážnych súdnych konaní je, že aj v prípade nášho úspechu obhajoba stojí veľké peniaze. Napríklad  Arbitrážny súd s holandskou spoločnosťou ACHMEA, ktorá Slovensko zažalovala za zákaz zisku pre zdravotné poisťovne, sa ťahá už 8 rokov. Slovensko má z dôvodu tohto konania na zahraničných účtoch zmrazených viac ako 30 miliónov eur. Medializovaný arbitrážny spor medzi Slovenskom a Enelom o vodné dielo Gabčíkovo Slovensko síce vyhralo, ale len na našu obhajobu sme právnickej firme dali najmenej 18 a podľa niektorých medializovaných informácii dokonca možno až 64 miliónov eur. Arbitrážny spor teda platia slovenskí občania, či spor vyhráme alebo nie.

Skúsenosť s arbitrážou ohľadom nerastných surovín už Slovensko má tiež. Spor o ložisko mastenca s americko-kanadskou firmou Eurogas sa začal v roku 2005, keď bolo firme odňaté právo na ložisku mastenca ťažiť a trval desať rokov. Túto arbitráž Slovensko vyhralo. Po zatknutí Pavla Ruska, ktorý ako vtedajší minister hospodárstva stál za odňatím ťažobných práv spoločnosti Eurogas, sa však predstavenstvo spoločnosti vyjadrilo, že rozhodnutie arbitrážneho súdu nanovo napadnú. Arbitrážne konania sa teda často môžu ťahať celé dekády a pre právnické firmy, ktoré na nich pracujú, prinášajú nemalé zisky.

Nedostala sa chyba do súčasného znenia dohody CETA úmyselne? Pripomeňme si nedávnu arbitráž so Slovenskými elektrárňami, do ktorej bola aktívne zapojená právnická firma prepojená na stranu Smer-SD. Je celkom oprávnené sa domnievať, že v tomto prípade ide o úmyselné vytvorenie situácie,  ktoré v prípade potreby môžu viesť k výhodným zákazkám pre spriaznené právnické firmy.

Podozrenia sú silné preto, že zákon na ktorý sa dohoda odvoláva bol zrušený už v roku 2007, teda 9 rokov pred prípravou dohody. Europoslanec Richard Sulík sa na túto skutočnosť pýtal Európskej komisie. V nadväznosti na odpoveď je zrejmé, že akúkoľvek novú výhradu alebo inú zmenu CETA by museli potvrdiť podpisom všetky ostatné zmluvné strany, čo je samozrejme možné, avšak v súčasnosti sa do toho nikomu nechce ísť a hľadajú sa rôzne výhovorky ako to netreba urobiť

Slovenská vláda na rokovaní odignorovala  taktiež výhrady občanov , hromadnú pripomienku ale i výhradu  Ministerstva životného prostredia SR  a návrh dohody odsúhlasila bez uloženia povinnosti Ministerstvu hospodárstva SR, ako gestorovi zmluvy,  navrhnúť opravu znenia ešte pred ratifikáciou.  Namiesto riešenia posunuli horúci zemiak do parlamentu a prezidentovi.

Som presvedčená, že informácie poskytnuté stranou SaS  v novembri 2017 boli relevantné a potvrdzujú, že Slovenská republika urobila v rámci danej výhrady viaceré formálne, no i obsahové pochybenia. Chyby, ktoré si Slovenská republika odmieta priznať, tak vyznievajú už nie len ako odborné, ale aj morálne zlyhanie.

Ďalšie kroky v súvislosti s ratifikáciou dohody sú: zasadania príslušných výborov, opätovná otázka položená Európskej komisii a v neposlednom rade aj obsiahla mailová korešpondencia s  John von Kaufmann, Chargé d’Affaires Kanady s občianskymi aktivistami ohľadom poukázania na veľkosť problematiky.