Zatiahnuté, dažďové prehánky
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Ľubomír Galko: Sú Ozbrojené sily SR schopné plniť svoje úlohy?
Zdielať na

Ľubomír Galko: Sú Ozbrojené sily SR schopné plniť svoje úlohy?

Ozbrojené sily SR (OS SR) sú základným nástrojom zabezpečovania obrany SR, či už na jej teritóriu (ochrana územia pri útoku) alebo mimo neho, v rámci spojeneckých štruktúr a záväzkov. Zároveň spoločne s inými bezpečnostnými zložkami štátu prispievajú k udržiavaniu bezpečnosti a stability Slovenska. Na to, aby plnili svoje úlohy efektívne, primerane a v plnom rozsahu, musia mať jasne stanovené ciele pôsobenia a vytvorené adekvátne technické a personálne podmienky.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Ozbrojené sily SR – súčasný stav:

Súčasný stav však zďaleka nespĺňa tieto parametre. Napriek viacerým pozitívnym zmenám v rámci svojho rozvoja ostávajú OS SR naďalej zastarané a v mnohých ohľadoch nemoderné. Štát pritom dlhodobo nie je ochotný plnohodnotne pokrývať ich požiadavky tak, aby reflektoval potreby pre ich použitie v súčasnom bezpečnostnom prostredí. Zároveň legislatívny rámec SR v oblasti bezpečnosti a obrany je prekonaný a vyžaduje si zásadné úpravy, týkajúce sa napríklad skutočnosti, že sme členmi NATO, zúčastňujeme sa na operáciách medzinárodného krízového manažmentu a svet je plný nových moderných hrozieb. Novelizácia zákonov prebieha fragmentovane, typickým príkladom je zákon o dobrovoľnej vojenskej službe. 

Ozbrojené sily SR – želaný stav :

OS SR musia byť vybudované a udržiavané tak, aby boli schopné zabezpečovať:

  • ochranu teritória SR v prípade napadnutia až do príchodu spojeneckej pomoci
  • podporu spojencov pri aktivitách v rámci článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ale aj v rámci článku 42.7 Zmluvy o EÚ – Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí, cit. „V prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov. Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie“
  • účasť na operáciách krízového manažmentu realizovaných medzinárodnými organizáciami, ktorými je SR členom (OSN, NATO, EÚ)
  • podporu pri riešení domáceho krízového manažmentu na území SR.  

Čo môžeme urobiť, aby sme dosiahli želaný stav – návrhy a odporúčania

K posunutiu sa k želanému stavu by napomohli nasledujúce tri kroky :

  1. Každoročné predkladanie dokumentu „Zameranie obrannej politiky na najbližší rok, s výhľadom na ďalší“ Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a plénu NR SR. Tento dokument by mal byť analogický dokumentu „Zameranie zahraničnej politiky“, ktorý je predkladaný v súčasnosti. Dokument by bol podrobený riadnemu pripomienkovému konaniu a s vyjadrením ministerstva financií riadne schvaľovaný v pléne NR SR. V rámci diskusie o ňom je potrebné zabezpečiť plánovanie obranných výdavkov minimálne s výhľadom na 4-5 rokov
  1. Novelizácia zákonov o bezpečnosti štátu (Zákon číslo 227/2002), o obrane SR (Zákon číslo 319/2002) a o ozbrojených silách SR (Zákon číslo 321/2002) tak, aby reflektovali súčasný stav a potreby a to konkrétne vymedzením zodpovednosti jednotlivých orgánov : MV, MO, a Bezpečnostná rada. To znamená stanoviť, ako má byť zodpovednosť koncipovaná a definovať inštitucionálne vzťahy :
  • ktorý orgán je za čo zodpovedný a aké má právomoci
  • kedy, napríklad pri akej kríze má ktorý orgán konať
  • aké postupy pri riešení kríz sa majú použiť a podobne
  1. Pravidelné oficiálne konzultácie prezidenta SR s Ministrom obrany a náčelníkom generálneho štábu OS SR, prípadne ďalšími rozhodujúcimi funkcionármi MO SR a OS SR – minimálne na štvrťročnej báze ku kľúčovým témam s cieľom kontinuálneho vytvárania pozícií a vzájomnej informovanosti jednotlivých súčastí rezortu obrany. Konzultácie by sa týkali :
  • plánov
  • projektov
  • pripravovanej legislatívy
  • výcviku
  • nasadenia do operácií
  • aktuálnych problémov a podobne

Pokračovanie v ďalšej časti.

Súvisiace články