Minister v base poteší, hoci veľa nerieši

Odsúdenie Mariana Janušeka a Igora Štefanova rozhodne stojí za trochu tej morálne ospravedlniteľnej škodoradosti, no dôvodom na bujarú protikorupčnú oslavu rozhodne nie je. Biele kone, ktoré neskončia v párkoch, iba ich na pár rokov ustajnia na náklady daňového poplatníka, majú vlastne šťastie. Janušek má pravdu – chcú ho v base len preto, že bol ministrom. Keby točil karusel s dépeháčkami, chceli by ho mať nezvestného.

Ťažko povedať, prečo bývalí členovia prvej Ficovej vlády taktne mlčia o ľuďoch, ktorí si užili peniaze, za ktoré majú napokon zaplatiť oni dvaja, dohromady dvomi desaťročiami života. Možno si hovoria, že im aspoň bude mať kto posielať do basy pomaranče. Alebo im takto ostáva nádej, že majiteľom ich stajne zostalo aspoň toľko vplyvu a zdrojov, aby ešte dokázali zvrátiť rozsudok na najvyššom súde. Nebolo by to napokon prvýkrát, čo najvyšší súd dospel k úplne odlišnému názoru, kto je zločinec a kto si zaslúži trest, než sudcovia v Pezinku.

Odkaz špecializovaného súdu je jasný a pozitívny – minister nielen politicky, ale aj pred trestným zákonom zodpovedá za to, pod čo sa podpíše. Ako každý iný občan tejto krajiny, ktorý je svojprávny. Obhajovať sa tým, že hlúposť nie je trestná, už nestačí. Janušek so Štefanovom sa podpísali pod nástenkový tender, ktorý sa stal ikonou vyciciavania verejných zdrojov. Je jedno, že to nerobili pre seba. Ani esesáci v Osvienčime nevraždili ruských vojnových zajatcov a Židov preto, že to bola ich obľúbená kratochvíľa. Normálne tam makali, s plným osobným nasadením ako Janušek so Štefanovom na ministerstve dopravy.

Otázka znie, akoby to všetko dopadlo, keby Robert Fico nebol svojich koaličných partnerov z prvej vlády úplne skanibalizoval. Dnes už aj samotného Jána Slotu poťahujú za správanie, ktoré on sám veľmi dlho považoval za základnú normu. Slovenská národná strana je síce vo vláde, no Slota a jeho ľudia sú odpísaní. Súčasný predseda SNS ich osobne pomáhal vypratať na smetisko politických dejín. Stratili akúkoľvek ochranu. Ale trebárs taký Peter Plavčan môže zatiaľ spávať spokojne. On sa zodpovedal len politicky a zatiaľ to na viac ani nevyzerá.

V poslednom čase síce jednoznačne cítiť, že spravodlivosť sa v tej svojej hlbokej kóme občas strhne, mykne nohou, či dokonca žmurkne. Generálna prokuratúra obnovuje zastavené konania voči mocným, ústavný súd potopil Andreja Babiša a starých eštebákov, v Pezinku trestajú exministrov. Človek by rád uveril, že sa začína preberať, no viac sa bojí sklamania, keď sa ukáže, že to boli len posledné šklbnutia pred definitívnou mozgovou smrťou. Lebo Kaliňák. Lebo Bašternák. Lebo Fico stále býva v Bonaparte.

Hodiť Janušeka a Štefanova levom je politicky múdre, morálne správne, zrejme aj zákonné a nad všetky pochybnosti spravodlivé. Ľudia milujú lámanie v kolese a štvrtenie na rínku, určite to uvoľní trochu spoločenského napätia. No predzvesťou radikálnej zmeny to rozhodne nie je.