Ficova paranoja a Kiskov stihomam

Vojna medzi premiérom a prezidentom eskaluje, aj keď na ňu niet jediného dôvodu. Ktokoľvek vyniesol dokumenty o daňových problémoch hlavy štátu, vyhral, navyše skoro zadarmo. Kúpiť podobné informácie od nejakého truľa na polícii alebo daňovom úrade nestojí spravidla viac, ako pár pív a borovičiek. Ľudia sa radi cítia dôležito, ochotne sa pochvália.

Dokola riešiť, či sa stretol Andrej Kiska s Robertom Ficom a Jaromírom Čižnárom a čo pri tom hovoril, kto z nich si vymýšľa, kto je dobrý a kto zlý, nie je len detinské a trápne, ale aj príšerne nudné. Neatraktívna pravda ja taká, že každý z nich zažil vlastnú verziu rozhovoru, a každý z nich si po roku až dvoch pamätá, čo je jeho mentalite najbližšie.

Je úplne možné, že prezident republiky spomenul svoj problém v dobrej viere, že premiér a generálny prokurátor by mali byť informovaní, ak hrozia hlave štátu problémy. Čižnár to vzal na vedomie, Fico si zasa informáciu vyhodnotil po svojom – ak má Kiska problém, chce, aby mu ho vyriešil. Ako všetci. Nikto to už nikdy nebude vedieť naisto, ani oni traja. Bezvýznamné detaily si človek do pamäte ani neuloží. Ak ich neskôr predsa len potrebuje, mozog mu nejaké doplní. To je holý neurologický fakt.

Otázka znie, prečo dvaja dospelí, svojprávni a inak celkom príčetne pôsobiaci muži, ktorí zhodou okolností zastávajú dve z troch najvyšších ústavných funkcií v štáte, cítia potrebu naťahovať sa ako päťroční fagani na piesku. Zvlášť, keď hneď vedľa na preliezačke posedáva tlupa galganov z vedľajšej ulice, ktorá im prišla zobrať lopatky aj vedierka a vyhnať ich z ihriska.

Hoci by prezident a premiér v tomto okamihu neboli priamo spojenci, nie sú ani nepriatelia. Kiska nemá žiadne politické ambície, nijako Fica neohrozuje. Naopak, v budúcnosti by ho mohol významne podporiť.

Zatiaľ to vyzerá tak, že budúce parlamentné voľby budú mať charakter referenda o geopolitickej polohe Slovenska. Vládna koalícia nás vidí na Západe, opozícia má mentálne bližšie k Ruskej federácii. Kiska je v tomto hodnotovom spore jednoznačne na strane Západu a hrozí mu to, čo všetkým ostatným proeurópsky zmýšľajúcim voličom: nech by si už myslel akékoľvek nelichotivé veci o premiérových ľudských kvalitách a cítil k nemu akýkoľvek osobný odpor, bude ho nútený podporiť.

Fico sa nemení. Stále má svoju vlastnú hlavu, ktorou zháňal peniaze, stále mu nemožno uveriť, že by mohol mať problémy s chrbticou. Ako dobrý chalan vyzerá len v prípade, že vedľa neho postavíte Kotlebu, Kollára alebo Sulíka. Lenže v tomto okamihu pri ňom nikto iný nestojí a Kiska je prirodzeným nepriateľom jeho nepriateľov.

Fico síce nie je ňuňu, ale nie je ani hlupák. Nemal dôvod na Kisku útočiť a je veľmi nepravdepodobné, že prezidenta začali vláčiť bahnom s jeho vedomím. Kiska zasa je ňuňu, ale úplne mu chýba skúsenosť osvedčených politických bitkárov zo slovenského parlamentu. V záchvate paniky a stihomamu strieľa na všetko, čo sa hýbe. Fico žije v totálnej paranoji už dobré dve dekády, čiže paľbu opätuje reflexívne, bez rozmýšľania. Ak neprídu k rozumu, vyhrajú ich nepriatelia. Bez boja a námahy, ale s veselým smiechom.