Polojasno
16°
Bratislava
Berta
2.7.2022
Posledný omyl Richarda Sulíka
Zdielať na
Komentáre

Posledný omyl Richarda Sulíka

Skutoční lídri sa dokážu postaviť za správnu vec, aj keby vopred vedeli, že nemajú šancu uspieť. Ak ide o základné hodnotové otázky, necúvnu, ani keby to malo znamenať dočasnú stratu moci. V danom okamihu to, samozrejme, môže vyzerať ako číre šialenstvo, no skutočnú hodnotu principiálnych činov môžeme reálne posúdiť až keď sa ukážu ich dôsledky. Vezmime si trebárs hlasovanie Richard Sulíka o eurovale. Vedel, že nemá šancu, že opozícia napokon zahlasuje za. Vedel, že obetuje vlastnú vládu a na nejaký čas ju prenechá Robertovi Ficovi, napriek tomu neuhol. A dnes, keď sa Grécko úspešne vracia na finančné trhy, je konečne jasné, čo je to za trubiroha.

Práve pri hlasovaní o eurovale v seba Sulík prvýkrát uveril vierou náboženského charakteru. Pravdepodobne si naozaj myslel, že dokáže zmariť plán Únie na záchranu Grécka, spoločnej meny a vlastne aj svojej holej existencie. A celkom nepochybne bol presvedčený, že by to bolo správne. Svoje základné hodnoty – slobodu a solidaritu - totiž spláchol v parlamentnej toalete skôr, ako začalo naozajstné koaličné handlovanie o posty a sféry vplyvu.

Okrem ekonomických tém, ktorým rozhodujúca masa voličov nerozumie a nikdy ani rozumieť nebude, boli kľúčovou agendou SaS registrované partnerstvá a dekriminalizácia mäkkých drog. Strana sa jej vzdala ešte pred začiatkom koaličných rokovaní, aby nedráždila svojich konzervatívnych partnerov. Sulík vtedy preukázal naozaj principiálnu a neochvejnú servilitu. Ale veď dobre, bol úplne nový, neskúsený a nechcel celé štyri roky iba držať Radičovej balónik. Začiatočnícka chyba. To by sa dalo pochopiť.

Lenže potom začali Sulíkovi padať preferencie. Prišla panika. A euroval. Nesmierne komplikovaná ekonomická téma, ktorej volič nemal šancu rozumieť. Takže bolo veľmi jednoduché rozprávať mu príbeh o nenažratom lenivom Grékovi, ktorého luxusný život budeme platiť my, robotní a biedni Slováci. Nevadí, že je to bohapustá lož, pretože dokázať opak pred niekým, kto nemá pomerne solídny prehľad v ekonómii, histórii a zahraničnej politike, je temer nemožné. Toto predsa nemôže marketingovo zlyhať: nielenže nám dochnú kozy, tí Cigáni od Stredozemného mora nám ich ešte aj požerú, nech im skapú všetky zvery, psov a mačiek vrátane.

Na úrovni Sulíkovej strany to fakt fungovalo. Úplne sa očistila od „feťákov a buzerantov“, takže dnes môže stáť na spoločnej platforme s neofašistickou internacionálou celej Európy. No do predčasných volieb sa presvedčivý obrat k autoritárskemu nacionalizmu ruského typu stihnúť fakt nedal. Okamžitým dôsledkom Sulíkovho politického kalkulu bolo, že po predčasných voľbách dokázal Robert Fico zostaviť jednofarebnú vládu Smeru. To je ako prerátať sa o tisíce - pri rátaní vlastných prstov. Veľmi zlé. Smutné.

O nič lepšie počtárske schopnosti Sulík nepreukázal ani po ostatných voľbách, keď uveril, že je predurčený stať sa predsedom vlády. Neexistovala taká kombinácia strán, pri ktorej by mohla byť SaS súčasťou väčšiny. Predstava, že by mohol Procházka sedieť v koalícii s Matovičom ktorý ho podrazil, bola len tak normálne hlúpa. No Sulík mal dokonca pocit, že by s ním mohol vládnuť Danko. Že šéf SNS by si smel vybrať akúkoľvek koalíciu, a nie tú, ktorá je ekonomicky najvýhodnejšia. Čo je taká, ktorá má najmenej členov. Lebo nemusíte byť ani zlým účtovníkom s pokročilou znalosťou excelu, aby ste tomu rozumeli. Stačí, že ste už niekedy boli pri krájaní narodeninovej torty. Komu unikajú takéto elementárne súvislosti, ten by nemal ani voliť, nieto byť volený.

Sulík potom definitívne pretransformoval SaS zo strany expertov na jednu z mnohých tlúp populistických oportunistov. Posledný odborník na čokoľvek odišiel s Mihálom. Poliačik je len figový list, ktorý má zakrývať podstatu Sulíkovej partaje. Stavil na nenávistnú, xenofóbnu, antieurópsku rétoriku. Vyzeralo to vtedy ako stávka na istotu. Lenže Sulíkovi spojenci napokon dostali v kľúčových holandských a francúzskych voľbách škaredý výprask. Najnovšie prieskumy naznačujú, že trend sa obracia aj na Slovensku a hnedá vlna začína ustupovať.

Ak dnes klesnú preferencie Kotlebu, zajtra nevyhnutne padne aj Sulík. Obaja sa totiž tými istými témami preťahujú o toho istého voliča. Dúfajme, že toto bude Sulíkov posledný chybný kalkul. Ten by bol totiž fatálny iba pre neho, nie pre celú krajinu.

Súvisiace články