Mnohé firmy môžu stále využiť superodpočet za vedu

BRATISLAVA / ​Podľa informácií Finančnej správy približne až 50 % firiem podáva daňové priznanie v odloženom termíne, a to k 30. 6. Firmy, ktoré investujú vlastné prostriedky do vývoja a výskumu produktov, si môžu uplatniť takzvaný superodpočet vo forme finančnej pomoci.

Podľa Mareka Repka, odborníka na superodpočet, môžu firmy znižovať svoj daňový základ, pokiaľ sa venujú inovačným projektom alebo výskumu a vývoju.

"Má byť jedným z hlavným pilierom podpory, ako vie štát motivovať firmy k dodatočným investíciám do výskumu vývoja inovácií," tvrdí vedúci oddelenia výskumných inovačných politík na Úrade vlády Jaroslav Bukovina.

"Tým, že dostaneme túto podporu, tak nám to vylepšuje tú ekonomiku a pomáha nám to dosahovať nejaké rozumné ekonomické výsledky," hovorí Peter Grňo, vývojový integrátor pre priemysel. Napriek tomu väčšina firiem stále neuplatňuje superodpočet na vedu a vývoj, hoci vďaka nemu môžu každoročne ušetriť desaťtisíce eur.

Problematická ekonomika

"Pri týchto vývojových projektov je ekonomika veľmi problematická. Nikdy neviete dopredu, čo vás čaká, nikdy neviete, koľko hodín na tom strávite, koľko materiálov na to miniete," dodáva Grňo, ktorý možnosť superodpočtu víta a využíva ho od roku 2018. Vďaka tomu je jeho firma viac konkurencie schopná.

Najviac firiem na Slovensku, ktoré si požiadali o superodpočet sú z oblasti priemyselnej výroby či informácií a komunikácií. "Priemerná úspora, ktorú generuje super odpočet firmám, ktoré uplatnili tento nástroj je na úrovni 88 300 eur," vysvetuľuje Repko. Priemyselné firmy dokázali dokopy ušetriť zhruba miliardu eur. IKT firmám sa vrátilo takmer 300 miliónov. "Na Slovensku využíva tento odpočet každoročne asi 500 firiem," tvrdí Bukovina. Odpočet je zároveň prínosný pre ekonomiku štátu. "Jedno euro daňovej úľavy motivuje firmy investovať dodatočných nových 1,5 eura ďalších investícií," dodáva Bukovina.

Repko hovorí, že mnohé firmy stále majú na uplatnenie odpočtu nárok, len o ňom zrejme nevedia. O superodpočet si môže požiadať každá firma zaoberajúca sa vývojom výskumom či inováciami, a to do konca júna. S daňovou úsporou je spojená určitá administratíva, nezaberie veľa času, no odporúča sa rada od odborníkov. "Toto zaťaženie nie je zase až také zásadné, je to rádovo pár dní," hovorí vývojový integrátor.

Slovensko zaostáva

"Slovensko výrazne zaostáva, čo sa týka výdavkov na výskumno-vývojové aktivity v porovnaní s ostatnými krajinami v Európe," tvrdí Repko. Najviac v Európskej únii na výskum z HDP dáva Belgicko, Švédsko a Rakúsko. My sme na ôsmom mieste od konca. "Na Slovensku je to aktuálne 0,98 % z HDP , čo my investujeme do výskumno-vývojových aktivít, kde priemer v Európe je na úrovni 2,2 %," uzatvára Repko.