Už iba deň pracujeme pre štát

Slováci pracujú na štát opäť o pár dní kratšie. Svoje príjmy budú dávať štátu už iba jeden deň.

Slováci pracujú na štát opäť o pár dní kratšie. Svoje príjmy budú dávať štátu už iba jeden deň.

Ako vyplýva z prieskumu Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS), deň daňovej slobody, ktorý je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, v tomto roku pripadol na 22. mája.

Vlani Slováci na štát pracovali o tri dni dlhšie. Deň daňovej slobody sa pritom k začiatku roka približuje už tri roky za sebou, keď v roku 2005 pripadol na 7. júna. Ide zároveň o najlepší výsledok pre slovenských daňových poplatníkov za celú históriu samostatného Slovenska.

Podľa Nadácie F. A. Hayeka pritom predstavuje odhadovaná výška celkového zaťaženia občanov na Slovensku v tomto roku 38,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená že z každej vytvorenej koruny v tomto roku štát prerozdelí takmer 39 halierov.

"Tento pozitívny vývoj je zásluhou oboch vlád, ako tej predchádzajúcej, tak aj súčasnej," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľ nadácie Martin Chren. Podľa neho sa totiž pod výrazný pokles daňového zaťaženia v posledných dvoch rokoch podpísali najmä dynamický rast hrubého domáceho produktu, ktorý predstihol rast verejných výdavkov, ako aj dôsledky pokračujúcej konsolidácie verejných financií a zlepšovanie celkovej finančnej konsolidácie verejného sektora.

Nadácia F. A. Hayeka však dodáva, že celkové daňové zaťaženie vyjadrené aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje bremeno, ktoré znáša celá ekonomika a nie každý občan je zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí či spotrebúvaných tovarov a služieb.

"Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho," konštatoval Chren. Ak sa teda porovnáva podiel čistej mzdy po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní s celkovými mzdovými nákladmi, teda aj s povinnými odvodmi platenými zamestnávateľom, zamestnancovi s priemerným príjmom získa z každej koruny, ktorú jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba menej než 48 halierov.

Ak by nenastali žiadne výraznejšie zmeny v legislatíve, pokračovala by konsolidácia verejných financií a hospodársky rast by dosahoval naďalej vysoké úrovne, miera prerozdeľovania by sa mala aj v nasledujúcich rokoch znižovať. Podľa Chrena však v tomto smere zostáva množstvo otvorených otázok.

Ide napríklad o výstavbu diaľnic cez projekty verejno-súkromných partnerstiev či ochotu vlády pokračovať v plánovanom konsolidačnom úsilí napríklad aj vo volebnom roku 2010, kedy má naplánované zníženie deficitu až o jedno percento HDP. V každom prípade však realizátori projektu pripomínajú, že po rozsiahlej daňovej reforme by mala prísť na rad aj reforma odvodov.

Ich systém totiž považujú za príliš komplikovaný a sadzby za vysoké. "Jednoznačne podporujeme ministerstvo financií v úsilí dosiahnutia jednotného výberu daní a odvodov, termín roku 2014 je však príliš neskoro," povedal prezident ZDPS Ján Oravec.