Slovákov najviac trápi nezamestnanosť

BRATISLAVA / Najväčším problémom slovenského hospodárstva je podľa Slovákov nezamestnanosť. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometer. Nezamestnanosť ako problém totiž uviedlo až 58 percent opýtaných.

Rovnaký problém dominuje aj v Európskej únii ako celku, kde nezamestnanosť označilo 48 percent opýtaných. Druhým najväčším problémom krajiny je podľa Slovákov ekonomická situácia, ktorú uviedlo 35 percent opýtaných. Za tretí najpálčivejší problém napriek stagnujúcim cenám označilo 22 percent opýtaných infláciu.

Rast cien ako osobný problém

Rast cien vnímajú Slováci aj ako osobný problém. Ako taký ho označilo až 41 percent opýtaných a v rovnakej miere trápi aj obyvateľov celej Európskej únie.

V osobnom živote hodnotia Slováci ako druhý najpálčivejší problém finančnú situáciu svojich domácností, s podielom 22 percent. Až tretím problémom, ktorý sa Slovákov dotýka osobne, je nezamestnanosť a zdravotné a sociálne zabezpečenie. Obe tieto oblasti uviedlo zhodne 21 percent opýtaných.

Viac ako polovica Slovákov si pritom myslí, že dopad krízy na zamestnanosť už dosiahol svoj vrchol. Naopak 45 percent očakáva, že to najhoršie v tejto oblasti ešte len príde. Najviac dôvery v riešení následkov krízy pritom Slováci z jednotlivých inštitúcií vkladajú do Európskej únie a zoskupenia G20, ktoré uviedlo zhodne 27 percent opýtaných. Až potom nasleduje slovenská vláda, ktorej v tejto oblasti dôveruje 14 percent opýtaných.

Schengen, euro a mier

Eurobarometer v prieskume konanom v prvej polovici júna taktiež zistil, že Slováci sa viac cítia občanmi EÚ ako ľudia v iných členských krajinách. Z prieskumu zároveň vyplynulo, že až 70 percent opýtaných deklarovalo záujem dozvedieť sa viac o svojich právach, ktoré im z toho plynú.

Naopak, v priemere 35 percent respondentov spomedzi ostatných krajín bloku nemá o nič také záujem. Slováci ako najväčšiu výhodu členstva v únii označili voľný pohyb osôb a tovaru (73 percent) a spoločnú európsku menu (45 percent).

V prípade eura tak spravilo iba 25 percent Európanov, v prípade schengenu 56 percent. Na mieri ako najväčšom výdobytku únie sa zhodol takmer identický počet Slovákov i Európanov v pomere 49 ku 54 percentám.