Dlh nám neudržateľne bude rásť, kritizuje Ján Tóth návrh rozpočtu na rok 2027

Vláda návrh rozpočtu prezentuje ako rozpočet udržania sociálneho štandardu, ktorý podľa premiéra a ministra financií nepočíta s novými ani vyššími daňami či odvodmi. Minister financií zároveň označil prípravu rozpočtu za kompromis, ktorý je podľa neho v súlade s pravidlami Európskej komisie.

V relácií Ekonomické Analýzy 24 Tóth toto hodnotenie odmieta. „Žiadna konsolidácia, žiadne úspory, žiadna nádej pre ozdravovanie verejných financií,“ zhodnotil návrh. Upozornil, že vláda plánuje v budúcom roku dlh približne 100 miliárd eur. Približne 25 miliárd eur z tejto sumy je podľa neho nad úrovňou, ktorú možno považovať za bezpečnú.

Prečítajte si tiež

Vláda odklepla návrh rozpočtu na rok 2027. Deficit má dosiahnuť takmer 7,5 miliardy eur

Deficit zostáva podľa kritikov príliš vysoký

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala znížiť deficit na tri percentá HDP a stabilizovať verejný dlh. Podľa Tótha však návrh rozpočtu počíta s deficitom takmer o tri miliardy eur vyšším, než by zodpovedalo tomuto cieľu. „Ten dlh nám neudržateľne bude rásť,“ upozornil.

Machunka hodnotí výsledky konsolidácie podobne kriticky. Podľa neho vláda za posledné roky zvýšila daňové príjmy o viac ako sedem miliárd eur, napriek tomu zostáva plánovaný deficit na budúci rok nad siedmimi miliardami eur.

Za problém považuje aj rast výdavkov na mzdy vo verejnom sektore. Celkové mzdové náklady štátu majú podľa neho vzrásť približne o miliardu eur. Machunka zároveň tvrdí, že mzdy vo verejnom sektore sú už dnes viac ako 15 percent nad úrovňou v podnikateľskej sfére.

Zamestnávatelia kritizujú absenciu prorastových opatrení

Podľa Machunku je jedným z najväčších problémov rozpočtu skutočnosť, že v ňom chýbajú opatrenia, ktoré by podporili ekonomický rast. „Základným problémom je práve absencia rastových opatrení,“ povedal. Zamestnávatelia podľa neho o takýchto opatreniach rokovali s vládou počas celého roka. Očakávali preto, že sa premietnu aj do návrhu rozpočtu. 

Za možné prorastové opatrenia označil napríklad zmenu daňového mixu, väčšie zaťaženie spotreby namiesto práce či návrat k rovnej dani na úrovni približne 21 percent. Za dôležité považuje aj zlepšenie vymožiteľnosti práva, boj proti korupcii a dodržiavanie princípov právneho štátu.

Riziko rozpočtového provizória

Obaja hostia upozornili aj na možnosť rozpočtového provizória v prípade, že by sa rozpočet stal predmetom konania pred Ústavným súdom a jeho účinnosť by bola pozastavená.

Tóth vysvetlil, že v takom prípade by sa hospodárenie štátu riadilo rozpočtom z predchádzajúceho roka. Výdavky garantované zákonom by pokračovali, flexibilita pri rozhodovaní o ďalších výdavkoch by však bola obmedzená. Podľa Tótha by to mohlo priniesť dodatočnú neistotu domácnostiam, firmám aj zahraničným investorom.

Machunka upozornil na možné dôsledky pre financovanie podnikateľského sektora. Ak by provizórium trvalo dlhšie, podľa neho by mohlo dôjsť k zhoršeniu ratingu Slovenska a následnému rastu úrokových sadzieb. „Všetky úvery by sa nám zdraželi a rovnako tak aj občanom hypotéky,“ uviedol. Vyššie náklady na financovanie by podľa neho zároveň mohli ešte viac utlmiť už aj tak nízke investície na Slovensku.

Kritika výdavkov na sociálne opatrenia

Machunka tvrdí, že súčasné nastavenie verejných výdavkov, najmä v sociálnej oblasti, nie je dlhodobo udržateľné. Za problematické označil trináste dôchodky, energopomoc, bezplatnú dopravu či bezplatné obedy. Podľa neho bude potrebné tieto opatrenia výraznejšie adresovať a niektoré z nich aj úplne zrušiť. 

Podľa Machunku by sa Slovensko malo vrátiť ku kombinácii znižovania výdavkov a opatrení podporujúcich hospodársky rast.

Ekonomika má podľa prognózy zrýchliť

Návrh rozpočtu počíta s hospodárskym rastom na úrovni približne 1,8 percenta. Machunka považuje tento odhad za realistický najmä vzhľadom na nábeh výroby automobilky Volvo a jej subdodávateľov.

Zároveň však upozorňuje, že prognóza je podmienená tým, že nenastane vážny geopolitický alebo ekonomický šok. Práve očakávané zrýchlenie hospodárskeho rastu však podľa Tótha robí absenciu ďalšej konsolidácie ešte problematickejšou. Ak má ekonomika rásť rýchlejšie než v tomto roku, vláda by podľa neho mala mať väčší priestor na ozdravovanie verejných financií.