15°
Bratislava
Topenie permafrostu môže odhaliť nebezpečné patogény. Hrozia nám nové epidémie?
Topenie permafrostu môže odhaliť nebezpečné patogény. Hrozia nám nové epidémie?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Rozsiahle oblasti Sibíri ukrývajú v trvalo zamrznutej pôde mikroorganizmy, ktoré môžu byť staré desaťtisíce rokov. Klimatické zmeny urýchľujú topenie permafrostu a vedci skúmajú, či by sa pri jeho rozmrznutí mohli do prostredia dostať aj potenciálne nebezpečné patogény.
Archívna reportáž
Permafrost, teda pôda, ktorá zostáva zamrznutá najmenej dva po sebe nasledujúce roky, sa v rozsiahlych oblastiach Arktídy postupne otepľuje a rozmrazuje sa. Spolu s ľadom sa uvoľňuje aj dávno zamrznutý organický materiál, v ktorom môžu prežívať mikroorganizmy. Vedci preto skúmajú, aké následky môže mať tento proces pre ľudí, zvieratá aj životné prostredie.
Pozornosť vzbudili najmä výskumy starých vírusov nájdených v sibírskom permafroste. Medzinárodný tím vedcov v roku 2023 opísal 13 vírusov získaných zo starých vzoriek z permafrostu a ďalších arktických lokalít. Najstaršia vzorka pochádzala približne spred 48 500 rokov. V laboratórnych podmienkach sa výskumníkom podarilo potvrdiť, že skúmané vírusy dokážu infikovať živé bunky – išlo však o vírusy napádajúce améby, nie ľudí.
Epidémia antraxu na Sibíri vyvolala otázky
Jedným z prípadov, ktoré sa v súvislosti s topením permafrostu často spomínajú, je epidémia antraxu z roku 2016 na polostrove Jamal v Rusku. Zomrel pri nej 12-ročný chlapec a nákaza usmrtila viac než dvetisíc sobov. Epidémii predchádzalo mimoriadne teplé leto.
Jednou z hypotéz je, že rozmrznutie pôdy mohlo odhaliť staršie zdroje spór baktérie Bacillus anthracis, ktoré dokážu v prostredí prežívať dlhý čas. Následne mohli nakaziť zvieratá a cez ne aj ľudí. Priama súvislosť medzi topením permafrostu a vznikom epidémie však nebola jednoznačne dokázaná. Úlohu mohli zohrávať aj ďalšie faktory vrátane nedostatočného očkovania sobov.
A suspect plague case has the world focused on Siberia. But what's hidden in the region's permafrost could be even worse, writes @lararhiannonw (via @opinion) https://t.co/ZWe613z3er
— Bloomberg (@business) October 9, 2026
Arktída sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok planéty
Riziká súvisia aj s rýchlosťou klimatických zmien. Podľa štúdie publikovanej v časopise Communications Earth & Environment sa Arktída v rokoch 1979 až 2021 otepľovala takmer štyrikrát rýchlejšie než planéta ako celok. Vedci sa obávajú, že ďalšie rozmrzanie môže meniť miestne ekosystémy a uvoľňovať mikroorganizmy, ktorých vlastnosti zatiaľ nepoznáme.
Samotný nález starého vírusového genetického materiálu však ešte neznamená, že je vírus stále infekčný. A ani schopnosť infikovať bunky v laboratóriu automaticky neznamená, že by sa patogén dokázal šíriť medzi ľuďmi a vyvolať epidémiu.
Hrozba pandémie zatiaľ nie je potvrdená
Odborníci upozorňujú, že možné riziká treba skúmať, no zároveň je dôležité odlišovať vedecky potvrdené poznatky od scenárov, ktoré zostávajú hypotetické. Prehľadová štúdia publikovaná v roku 2025 v odbornom časopise mSystems dospela k záveru, že na základe súčasných poznatkov nie je riziko vírusov uvoľnených z topiaceho sa permafrostu vyššie než riziko vírusov z iných prostredí, napríklad z pôdy v miernom pásme či z vodných ekosystémov.
Topenie permafrostu tak predstavuje významnú environmentálnu výzvu. Výskum má pomôcť lepšie pochopiť, aké mikroorganizmy sa v zamrznutej pôde nachádzajú a za akých okolností by mohli predstavovať skutočné nebezpečenstvo.
