Ekonomické Analýzy 24: Vyššie platy nestačia. Inflácia a odvody zožerú takmer všetko

BRATISLAVA / Priemerná mzda na Slovensku síce medziročne vzrástla o šesť percent a prvýkrát sa dostala nad hranicu 1 600 eur, no väčšina ľudí tento rast vo svojich peňaženkách nepociťuje. Ekonómovia upozorňujú, že vyššie platy pohlcujú rastúce ceny, vysoké odvody a slabá výkonnosť ekonomiky. Slovensko sa podľa nich zároveň dostáva do bodu, keď môže začať prichádzať o investorov aj pracovné miesta.

Priemerná nominálna mzda na Slovensku dosiahla podľa údajov Štatistického úradu 1 611 eur, čo predstavuje medziročný rast o šesť percent. Na prvý pohľad ide o pozitívny výsledok, odborníci však upozorňujú, že samotné číslo nevypovedá o skutočnej životnej úrovni domácností.

Šéfka oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka pripomína, že problémom Slovenska nie je samotný rast miezd, ale slabý rast produktivity a pridanej hodnoty ekonomiky. „Naším dlhodobým problémom je to, že ekonomika a produktivita práce nie je dostatočne vysoká a pridaná hodnota ekonomiky rastie veľmi pomaly. Rastieme pomalšie ako Česká republika. Tým pádom sa nevytvára ani dostatočný priestor na primerané zvyšovanie platov,“ upozornila.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: Živnostníci sú rizikovejší klienti, no hypotéky majú za rovnakých podmienok

Podľa nej Slovensko už dlhé roky nedokáže vytvárať dostatočne hodnotné pracovné miesta, ktoré by umožňovali výraznejší rast životnej úrovne.

Vyššie výplaty zhltne inflácia

Po zohľadnení inflácie sa rast miezd výrazne znižuje. Reálny rast sa pohybuje len okolo dvoch percent a podľa analytikov môže byť situácia ešte horšia, ak sa započítajú vyššie dane, odvody a znížené daňové bonusy. Anton Marcinčin upozornil, že rast cien je výsledkom viacerých faktorov. „Stúpajú ceny. Bolo to pri potravinách, energiách a následne prišli geopolitické faktory. Ľudia potom prídu domov, pozrú sa na účet a vidia mínusové znamienko na strane rodinných prídavkov a zároveň vyššie dane a odvody. Veľmi ťažko sa im potom vysvetľuje, že mzdy rastú,“ uviedol ekonóm.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Ropa pod tlakom geopolitiky, trhy však veria v dohodu USA a Iránu

Podľa odborníkov preto rast platov v mnohých prípadoch nedokáže kompenzovať zdražovanie základných životných potrieb.

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším zaťažením práce

Analytici sa zhodujú, že jednou z najväčších prekážok vyšších čistých príjmov je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. „Efektívne daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca na Slovensku je asi piate najvyššie v rámci Európskej únie. Priemerný zamestnanec vidí z ceny práce menej ako 60 percent. To je naozaj zlé,“ upozornila Múčka. Podľa nej je situácia nepriaznivejšia než vo väčšine krajín Vyšehradskej štvorky.

Kým Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším zaťažením práce, Poľsko a Maďarsko sú pod európskym priemerom a Česko sa pohybuje približne na úrovni priemeru EÚ.

Prečítajte si tiež

Hallová: Vláda mohla byť odvážnejšia. Prorastové opatrenia ekonomiku nenaštartujú

Investori môžu začať Slovensko obchádzať

Odborníci varujú, že súčasný ekonomický model, na ktorom Slovensko vyrástlo po roku 2000, sa vyčerpal. Krajina už podľa nich nemôže stavať svoju konkurencieschopnosť len na relatívne lacnej pracovnej sile. „Tento ekonomický model už vyčerpal svoj potenciál. To nie je problém posledných rokov. Ten potenciál sa začal vyčerpávať už pred dekádou,“ skonštatovala Múčka.

Podľa nej je problémom aj neustále meniace sa podnikateľské prostredie. „Vláda zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce a firiem vrátane transakčnej dane. Tým pádom zneisťuje firmy a môže sa stávať, že investori nás budú obchádzať čoraz viac,“ dodala.

Automobilový priemysel čaká veľká skúška

Mimoriadne citlivou témou je budúcnosť automobilového priemyslu, ktorý tvorí chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky. Podľa expertov sa Slovensko príliš spoliehalo na montážne závody a zanedbalo budovanie výskumu, vývoja a inovácií. Práve to môže byť problém v období prechodu na elektromobilitu.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Slováci chcú bývať vo vlastnom, ceny bytov rastú najrýchlejšie za posledné roky

„Elektrické motory vyžadujú výrazne menej ľudskej sily než spaľovacie motory. Je reálna šanca, že automobilový sektor na Slovensku už nebude potrebovať tak veľa ľudí ako dnes,“ upozornila Múčka.

Marcinčin pripomenul, že automobilky na tento problém upozorňujú už dlhé roky. „Automobilky dlhodobo signalizujú, že potrebujú vzdelanejších ľudí. Potrebujú výskum, vývoj a inovácie. Bohužiaľ, my o tom rozprávame už roky, ale vo výsledku sa toho veľa nedeje,“ povedal.

Domácnosti začínajú šetriť

Prvé údaje o raste hospodárstva ukazujú, že slovenská ekonomika rastie len tempom približne 0,8 percenta. Podľa odborníkov ide o nedostatočný výkon, ak chce krajina dobiehať vyspelejšie štáty.

Prečítajte si tiež

Dobrá aj zlá správa z ekonomiky: Platy rastú, zamestnanosť však klesá

Múčka zároveň odmietla tvrdenia o silnej spotrebe domácností. „Realita je taká, že ľudia si reálne začali uťahovať opasky. Vidia to na svojich výplatných páskach aj v obchodoch. Hovoria o tom aj čísla maloobchodu, ktorému sa na skladoch hromadí tovar a obraty sú slabé,“ uviedla. Podľa nej sa do cien začínajú premietať aj dôsledky konfliktov na Blízkom východe, ktoré zdražujú energie a komodity. Inflácia by tak mohla tento rok prekročiť štyri percentá.

Čo môže Slovensko zachrániť?

Obaja odborníci sa zhodujú, že riešením nie je ďalšie zvyšovanie odvodov či daní z práce. Naopak, krajina sa musí zamerať na inovácie, výskum, vzdelávanie a stabilné podnikateľské prostredie. „Budeme sa musieť posunúť k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou, ako sú IT sektor či digitálne technológie. To je niečo, čo dokáže zabezpečiť dlhodobý rast,“ zdôraznila Múčka. Marcinčin dodal, že Slovensko potrebuje jasný smer a predvídateľnú hospodársku politiku. „Ak si investor nie je istý, čo môže na Slovensku očakávať o päť alebo desať rokov, jednoducho si vypýta vyšší výnos alebo sa rozhodne investovať inde,“ uzavrel.