PROFIL: Životné vzostupy a pády obávaného plukovníka Kaddáfího

Revolucionár, terorista i africký zjednotiteľ - to všetko bol Kaddáfí. Dlhé desaťročia ho považovali za šéfa "teroristického štátu", ktorý organizuje výbuchy a podporuje rôzne násilné hnutia. Až na sklonku života sa priznal k závažným zločinom.

Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí (†69) sa za posledné desaťročie zmenil. Vzdal sa programu výroby zbraní hromadného ničenia a uznal zodpovednosť za atentáty v Lockerbie (1988) a v Nigeri (1989). Za to sa s ním Západ zmieril. Napokon ho zabili protivládne protesty, ktoré vypukli vo februári. Vo štvrtok zomrel po tom, čo ho zajali povstalci. Podľa televízie Al-Džazíra podľahol zraneniam, ktoré utrpel. 

Excentrický plukovník, ktorý jazdil na zahraničné cesty so stanmi a ťavami, prípadne so ženskou ochrankou, bol - po tuniskom a egyptskom prezidentovi - treťou arabskou hlavou štátu, ktorú postihla tzv. arabská jar.

Líbyi vládol 42 rokov

Kaddáfí bol najdlhšie vládnucim vodcom štátu na svete (okrem monarchií), krajinu viedol až 42 rokov. V júni bol na neho (a jeho syna Sajfa Isláma a šéfa rozviedky Abdalláha Sanúsího) Medzinárodným trestným súdom vydaný zatykač pre zločiny proti ľudskosti. Kaddáfi sa tak stal druhou hlavou štátu, na ktorú bol vydaný týmto súdom zatykač.

Kaddáfí sa snažil zlepšovať vzťahy so západným svetom už od konca 90-tych rokov. Po rokoch odmietania v apríli 1999 súhlasil s vydaním dvoch podozrivých z atentátu v Lockerbie (270 mŕtvych) haagskemu súdu. Líbya v roku 2003 uznala zodpovednosť za atentát v Lockerbie, za útok na lietadlo francúzskej spoločnosti UTA v roku 1989 v Nigeri (171 obetí) i za útok na západoberlínskej diskotéke La Belle v roku 1986 (traja mŕtvi). Krajina sa zaviazala zaplatiť pozostalým odškodné. Vtedy západné štáty odvolali sankcie voči Líbyi a obnovili s ňou diplomatické styky. Do Tripolisu prišlo mnoho významných štátnikov.

Podporoval teroristické hnutia

V minulosti Kaddáfí podporoval rôzne teroristické hnutia (na Blízkom východe, v Afrike, ale i v Severnom Írsku) a jeho krajina porušovala mnohé medzinárodné dohody. Okrem kauzy Lockerbie či francúzskeho lietadla v Nigeri, v roku 1972 napadla Líbya susednú Čadskú republiku. Po výbuchu na diskotéke v Západnom Berlíne v apríli 1986 nasledovali nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází. Zahynulo pri nich 44 ľudí, vrátane Kaddáfího adoptívnej dcéry.

Výborné styky s Československom

Kaddáfí v dobe studenej vojny udržiaval výborné styky so socialistickými krajinami, Československo navštívil dvakrát (v júni 1978 a na jeseň roku 1982). V roku 1978 dostal Československý Rád bieleho leva.

Dlhé roky sa tento "najväčší proletár sveta" či "prorok z púšte" - ako žiak egyptského prezidenta Gamála Abdan Násira - snažil prostredníctvom zmlúv s inými arabskými štátmi zjednotiť Arabov. To sa mu však nepodarilo a naviac v irácko-iránskej vojne 1980-88 stál na strane nearabského Iránu. Potom sa obrátil k Afrike a zaslúžil sa o vznik Africkej únie.

Muammar Kaddáfí sa narodil 7. júna 1942 neďaleko mesta Syrta. Študoval na vojenskej škole, prešiel kurzom na vojenskej akadémii v britskom Sandhurste. Stál na čele vzbury, ktorá mala za následok zvrhnutie starého kráľa Idrísa. Vyhlásil republiku, v roku 1973 vyhlásil tzv. kultúrnu a ľudovú republiku, akási alternatíva ku kapitalizmu a socializmu, od roku 1977 zaviedol systém priamej vlády ľudu. Dvakrát sa oženil - mal päť synov a jednu dcéru.

ISIFA