Oblačno
22°
Bratislava
Iľja
20.7.2024
843. deň na Ukrajine:​ Putin je pripravený rokovať, ak Kyjev stiahne vojakov a vzdá sa členstva v NATO
Zdielať na

843. deň na Ukrajine:​ Putin je pripravený rokovať, ak Kyjev stiahne vojakov a vzdá sa členstva v NATO

RUSKO / Deň pred začiatkom medzinárodného samitu o mieri na Ukrajine vo Švajčiarsku, prehovoril o svojich podmienkach na začatie mierových rokovaní aj ruský prezident Putin. Vyhlásil, že Ukrajina musí stiahnuť vojakov z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Teda z ukrajinských regiónov, ktoré Rusko vyhlasuje za svoje, hoci ich plne nekontroluje. Ukrajina sa ďalej musí podľa Putina zaviazať, že nevstúpi do NATO. Ukrajinský prezident Zelenskyj označil tieto podmienky za ultimátum. Putin je podľa neho pripravený, rovnako ako svojho času Hitler, svoje požiadavky stupňovať.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, na ktoré si Moskva nárokuje. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.

"Hneď, ako Kyjev oznámi, že je pripravení urobiť to a začne skutočne sťahovať vojakov a oficiálne sa vzdá plánov na pripojenie sa k NATO, okamžite - doslova v tej minúte - zastavíme paľbu a začneme rokovania," povedal Putin na stretnutí s ruskými diplomatmi. Ruský prezident je podľa svojich slov pripravený zaručiť bezpečný odchod ukrajinských vojakov s cieľom umožniť ich stiahnutie.

Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu a v súčasnosti okupuje takmer jednu pätinu jej územia. Ukrajina tvrdí, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z jej územia a obnovení jej územnej celistvosti. Cez víkend sa vo Švajčiarsku uskutoční mierová konferencia o Ukrajine. Účasť potvrdilo viac než 90 krajín a organizácii; Rusko však pozvané nebolo. Putin v piatok uviedol, že táto konferencia je stratou času a ďalší pokus Západu o vytvorenie protiruskej koalície.

Ukrajina považuje Putinove podmienky ukončenia vojny za absurdné

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok (14.6.) odmietol podmienky šéfa Kremľa Vladimira Putina na okamžité prímerie na Ukrajine a začiatok rokovaní o ukončení vojny. Označil ich za ultimáta a Putinove návrhy prirovnal k politike nacistického vodcu Adolfa Hitlera. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Putin počas piatkovej schôdzky s vedením ruského ministerstva zahraničných vecí stanovil aktuálne podmienky Ruska na ukončenie vojny. Ruský líder prisľúbil, že ak Kyjev pristúpi na podmienku stiahnutia svojich vojsk zo štyroch ukrajinských oblastí - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej - nariadi okamžité zastavenie paľby a začne mierové rokovania. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich.

Ďalšou podmienkou na začiatok mierových rokovaní je, aby sa Ukrajina zriekla ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) a zaviazala sa ostať neutrálnou. Putinov návrh počíta aj so zrušením sankcií uvalených na Rusko. "Tieto posolstvá sú ultimátami. Putin ide rovnakou cestou (ako Hitler)," povedal Zelenskyj v rozhovore pre taliansku spravodajskú televíziu Sky TG24.

Podľa Zelenského nemožno Putinovým vyhláseniam veriť. Naopak, Zelenskyj je presvedčený, že Putin sa neuspokojí so zabratím štyroch ukrajinských oblastí a svoje požiadavky bude stupňovať, ako to bolo v prípade nacistického vodcu. "Dnes už hovorí o štyroch oblastiach, predtým to bol (len) Krym a Donbas," dodal. Ruský prezident svoje podmienky predstavil v predvečer mierového summitu vo Švajčiarsku, na ktorý Moskva nebola pozvaná, avšak jeho cieľom je podľa organizátorov definovať plán, ako do procesu v budúcnosti zapojiť Kyjev aj Moskvu.

NATO prevezme koordináciu pomoci pre Ukrajinu od USA, sídlo misie bude v Nemecku

Ministri obrany členských štátov NATO sa na zasadnutí v Bruseli v piatok dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku. Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Plán podľa zdrojov DPA dohodli v Aliancii na nižšej úrovni už vo štvrtok a následne ho v piatok schválili ministri obrany. Podporná misia NATO pre Ukrajinu s názvom NSATU bude mať sídlo v nemeckom Wiesbadene a jej oficiálne spustenie je naplánované na júlovom summite NATO vo Washingtone.

Velenie misie bude v objekte americkej vojenskej posádky vo Wiesbadene a ďalšie logistické uzly budú na zatiaľ nespresnených miestach na východnom krídle Aliancie. Veliť jej bude trojhviezdičkový generál, ktorý bude spadať pod vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe.

"V misii by malo pôsobiť takmer 700 osôb z NATO a partnerských štátov," ozrejmil Stoltenberg. Ako spresnil, NATO poskytne výcvik ukrajinským ozbrojeným silám vo výcvikových zariadeniach na území členských štátov, bude plánovať a koordinovať dary pre Ukrajinu, riadiť prepravu a údržbu techniky a podporovať "dlhodobý rozvoj ukrajinských ozbrojených síl". Podľa Stoltenberga sa NATO týmto krokom nestáva účastníkom konfliktu na Ukrajine.

Ukrajina si od Ruska prevzala telesné pozostatky 254 padlých vojakov

Ukrajina si v piatok od Ruska prevzala telesné pozostatky svojich 254 padlých vojakov. Oznámilo to ukrajinské koordinačné centrum pre vojnových zajatcov a zverejnilo fotografie viacerých bielych nákladných áut na neidentifikovanom kontrolnom stanovišti, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Do repatriácie sa podľa Kyjeva zapojilo viacero ministerstiev, ale aj inštitúcií, ako napríklad Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Dovedna 221 z týchto vojakov padlo v bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, zatiaľ čo zvyšní boli zabití v Záporožskej a Luhanskej oblasti.

Padlí ukrajinskí vojaci majú byť najprv identifikovaní a až potom odovzdaní svojim rodinám, aby ich mohli pochovať. Podrobnosti o prípadnej recipročnej repatriácii padlých vojakov na ruskej strane neboli bezprostredne známe. Dialóg Ruska s Ukrajinou je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 obmedzený v podstate len na výmenu zajatcov či repatriácie padlých vojakov.

Na ukrajinské územie sa z oblastí okupovaných Ruskom vrátilo 12 detí

Dovedna 12 ukrajinských detí bolo v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vrátených z území, ktoré tam okupuje Rusko, do častí, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. Oznámil to ukrajinský gubernátor tejto oblasti Olexandr Prokudin, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Prokudin na platforme Telegram spresnil, že ide o troch chlapcov a deväť dievčat vo veku od dvoch do 17 rokov. Kyjev obviňuje Moskvu z únosu takmer 20.000 detí z oblastí na východe a juhu Ukrajiny. Pod ruskou správou sa od napadnutia Ukrajiny z februára 2022 ocitli aj mnohé ďalšie ukrajinské deti žijúce v oblastiach, ktoré ovládli ruské sily, približuje AFP. Návrat detí na svoje územie označuje Kyjev za jednu zo svojich hlavných diplomatických priorít.

Rusko tvrdí, že niektoré ukrajinské deti presunulo na svoje územie v záujme ich vlastnej ochrany, keďže žili v blízkosti frontovej línie. Moskva je však dlhodobo obviňovaná z toho, že mnoho detí v podstate uniesla, dala na adopciu do ruských rodín a snažila sa, aby úplne prišli o svoju ukrajinskú identitu. Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu pre takéto nútené deportácie vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy