781. deň na Ukrajine: Ukrajinský prezident podpísal zákon o mobilizácii

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ukrajina eviduje viac než 37-tisíc nezvestných, zrejme je ich oveľa viac. Blinken prisľúbil pomoc čiernomorskému regiónu. FSB zadržala muža podozrivého z útoku na bývalého predstaviteľa Ukrajiny. Ukrajinský prezident podpísal zákon o mobilizácii. Ukrajine sa minuli rakety pri obrane dôležitej elektrárne.

+250 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajina eviduje viac než 37.000 nezvestných, zrejme je ich oveľa viac

Ukrajina v utorok (17. 4.) oznámila, že identifikovala takmer 37.000 ľudí vrátane vojenského personálu, ktorí sú od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vedení ako nezvestní. Kyjev zároveň varoval, že skutočné číslo môže byť "oveľa vyššie", informuje TASR podľa agentúry AFP.

Určiť presné číslo nezvestných osôb je ťažké, keďže ruské jednotky stále okupujú približne pätinu územia Ukrajiny a žiadna zo strán pravidelne nezverejňuje údaje o obetiach v radoch armády. "Takmer 37.000 ľudí sa považuje za nezvestných - deti, civilisti i členovia armády. Tieto čísla môžu byť oveľa vyššie," upozornil ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

Ako dodal, Ukrajina a Červený kríž identifikovali zhruba 1700 ľudí "nelegálne zadržiavaných" Ruskom, ktoré obviňuje z únosov civilistov už od roku 2014, keď vypukla vojna s Moskvou podporovanými separatistami na východe Ukrajiny. Ľudskoprávne skupiny obviňujú Rusko z únosov detí z okupovaných oblastí. Kremeľ tieto obvinenia odmieta, pripomína AFP.

Od začiatku invázie zostávajú pod ruskou okupáciou rozsiahle časti ukrajinského územia. Inváziou zostali zdevastované celé mestá a o život prišli tisícky ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo svojej marcovej správe uviedol, že od ruskej invázie zahynulo už najmenej 10.810 ľudí vrátane vyše 8000 ľudí v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou. Skutočný počet obetí na životoch je však pravdepodobne "podstatne vyšší" a je ťažké ho overiť, pretože nezávislí pozorovatelia majú znemožnený prístup na okupované územia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári tohto roka uviedol, že počas prvých dvoch rokov vojny prišlo o život 31.000 ukrajinských vojakov.

Blinken prisľúbil pomoc čiernomorskému regiónu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken využil v pondelok Čiernomorskú bezpečnostnú konferenciu na to, aby ubezpečil štáty hraničiace s Čiernym morom, že sa môžu spoľahnúť na podporu Spojených štátov amerických. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Bezpečnostná konferencia sa konala druhýkrát, tentoraz v hlavnom meste Bulharska Sofii. Blinken sa na nej zúčastnil cez videohovor, počas svojho príhovoru krajinám prisľúbil bezpečnostnú, ekonomickú a politickú podporu a vyzdvihol dôležitosť mieru v regióne. "Putin si myslel, že susedné štáty Ukrajiny sa rozhádajú, ale mýlil sa," vyjadril sa Blinken a dodal, že USA budú pokračovať v podporovaní Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba taktiež prostredníctvom videohovoru spojencom Ukrajiny povedal, že Kyjev potrebuje základnú vojenskú podporu vrátane munície, delostrelectva a systémov protivzdušnej obrany, aby sa lepšie dokázal brániť proti ruskej invázií. Kuleba uviedol, že podpora ukrajinskej protivzdušnej obrany zároveň posilní regionálnu a globálnu stabilitu, keďže ochráni štáty susediace s Ukrajinou a celý čiernomorský región pred ruskými vzdušnými útokmi. Dodal, že jediný jazyk, ktorému Moskva rozumie a ktorý rešpektuje, je "sila". Dodal, že región Čierneho mora musí byť súčasťou Severoatlantickej aliancie, aby v ňom bol pokoj a mier.

Čiernomorskú bezpečnostnú konferenciu zorganizovali ministerstvá obrany a zahraničných vecí Bulharska a Ukrajiny v spolupráci s ukrajinským Centrom pre obranné stratégie. S Čiernym morom susedia Bulharsko, Gruzínsko, Rumunsko, Rusko, Turecko a Ukrajina.

FSB zadržala muža podozrivého z útoku na bývalého predstaviteľa Ukrajiny

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala v utorok muža podozrivého zo zosnovania útoku na bývalého pracovníka Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU), ktorý krátko pred začiatkom ruskej invázie prebehol do Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Vasyľ Prozorov žije v Moskve od roku 2019, pričom ako dôvod svojho presídlenia uviedol ideologické rozdiely. Minulý týždeň bol zranený pri bombovom útoku na jeho vozidlo neďaleko Moskvy.

FSB v utorok uviedla, že zadržala občana Ruska narodeného v roku 1983, ktorý pracoval pre ukrajinské bezpečnostné služby a umiestnil pod auto Prozorova bombu. "Do Ruska prišiel tento rok v marci, dostal súčiastky na výbušné zariadenia riadené rádiom, zhotovil výbušné zariadenia a po vykonaní prieskumu v okolí bydliska bývalého zamestnanca SBU vykonal bombový útok na auto", uviedla FSB. Zároveň dodala, že v prípade bola začaté vyšetrovania pre vlastizradu, za ktorú hrozí podozrivému až doživotie.

Ukrajinský prezident podpísal zákon o mobilizácii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v utorok zákon o mobilizácii zameraný na zvýšenie počtu vojakov ukrajinskej armády, informovala agentúra AFP. Hlavné ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť mesiac po dátume podpisu, teda 16. mája, doplnila britská stanica BBC. Hlavnou úlohou zákona, schváleného parlamentom minulý štvrtok, je posilniť mobilizačné procesy. Vojenskí pozorovatelia si tým však nie sú istí.

Zákon o mobilizácii sprísňuje pravidlá vojenskej registrácie, sprísňuje sankcie pre osoby, ktoré sa službe v armáde vyhýbajú, špecifikuje ustanovenia o odklade mobilizácie a ukladá mužom povinnosť aktualizovať údaje o vojenskej registrácii na úradoch. Vlnu rozhorčenia na sociálnych sieťach vyvolal fakt, že pod tlakom armády z návrhu zákona vypadol bod o demobilizácii už bojujúcich bojovníkov ukrajinských obranných síl, ako aj povinná rotácia vojenského personálu na frontovej línii. Poslanci však tvrdia, že otázka demobilizácie sa bude riešiť v samostatnom návrhu zákona, podrobnosti zatiaľ neuviedli.

Začiatkom tohto mesiaca Zelenskyj podpísal i samostatnú legislatívu, ktorá znižuje vek mobilizovaných z 27 na 25 rokov, čím sa rozširuje počet mužov spôsobilých bojovať. Poslanci ukrajinského parlamentu prijali zákon o mobilizácii v čase, keď ukrajinské politické vedenie a armádne velenie čoraz častejšie hovoria o pripravovanej rozsiahlej ofenzíve ruských jednotiek, ktorá sa má údajne začať koncom mája - začiatkom júna tohto roku.

Zelenskyj vyhlásil všeobecnú mobilizáciu hneď v prvý deň ruskej invázie - 24. februára 2022. Odvtedy Najvyššia rada každé tri mesiace predlžuje platnosť tohto prezidentského výnosu, čiže z formálneho hľadiska mobilizácia na Ukrajine pokračuje nepretržite už tretí rok, ozrejmila BBC.

Ukrajine sa minuli rakety pri obrane dôležitej elektrárne

Rusko dokázalo zničiť dôležitú elektráreň dodávajúcu elektrickú energiu do Kyjeva, pretože sa Ukrajine minuli obranné rakety. Vyhlásil to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Rusko viac než tri týždne takmer neustále útočí na ukrajinskú energetickú sieť, v dôsledku čoho zostali bez dodávok elektrickej energie milióny ľudí. Trypiľská tepelná elektráreň, ktorá je jedným z najväčších dodávateľov energie v Kyjevskej oblasti, zničil ruský raketový útok 11. apríla. "Letelo tam 11 rakiet. Zničili sme prvých sedem. Štyri zničili Trypiľskú, prečo? Pretože sme mali nula rakiet," uviedol Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu PBS. "Minuli sa nám rakety na obranu Trypiľskej," povedal ukrajinský prezident. Ukrajina je stále viac frustrovaná zdržovaním pomoci od jej spojencov, konštatuje AFP. Kyjev pritom pravidelne upozorňuje na nedostatky vo svojej vzdušnej obrane, ktorú potrebuje na odvracanie ruských útokov.

Zelenskyj poskytol rozhovor PBS v čase, keď ukrajinská energetická sieť čelí ďalšiemu tlaku po nočných búrkach, keď zostali tisíce ľudí bez elektriny. "V dôsledku nepriaznivého počasia zostalo bez dodávok elektrickej energie 173 obcí v štyroch oblastiach," uviedlo v utorok ukrajinské ministerstvo energetiky. Najviac postihnutá bola Dnepropetrovská oblasť, kde zostalo bez dodávok elektriny vyše 15.000 ľudí v 96 obciach. Jeden z najväčších poskytovateľov energií spoločnosť DTEK uviedla, že jej zamestnanci pracujú po búrkach na obnovení dodávok elektrickej energie do všetkých domácností do konca dňa.