Zatiahnuté
Bratislava
Jela
19.4.2024
769. deň na Ukrajine: Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vek pre mobilizáciu
Zdielať na

769. deň na Ukrajine: Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vek pre mobilizáciu

KYJEV / ​Bielorusko začalo vojenské cvičenia pri hraniciach s EÚ a Ukrajinou. Putin po teroristickom útoku pri Moskve vyzval na nový prístup k migrácii. Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vek pre mobilizáciu. ​Rusko uviedlo, že tento rok dobylo už 400 kilometrov štvorcových Ukrajiny. ​Pri útoku v Tatársku bola zasiahnutá jedna z najväčších ruských rafinérii.

​Bielorusko začalo vojenské cvičenia pri hraniciach s EÚ a Ukrajinou

Bielorusko začalo v utorok vojenské cvičenia v oblastiach hraničiacich s Ukrajinou a s členskými krajinami Európskej únie, Litvou a Poľskom. Oznámilo to bieloruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa tlačovej agentúry Reuters.

Trojdňové cvičenia v Homeľskej a Hrodnianskej oblasti majú za cieľ vycvičiť vojakov územnej obrany, ako brániť obe jednotlivé oblasti a čo robiť v prípade vyhlásenia stanného práva, uviedlo ministerstvo v odkazovej aplikácii Telegram.

Bielorusko, najbližší spojenec Ruska, zažíva v posledných niekoľkých rokoch zhoršovanie svojich vzťahov so západnými susedmi a s Ukrajinou, píše Reuters. Úpadok vzťahov nastal predovšetkým po tom, čo Moskva využila bieloruské územie na začatie svojho útoku na Kyjev vo februári 2022.

Putin po teroristickom útoku pri Moskve vyzval na nový prístup k migrácii

Rusko potrebuje nový prístup k migrácii, vyhlásil v utorok šéf Kremľa Vladimir Putin s odkazom na nedávny útok na moskovskú koncertnú sálu, ktorý si vyžiadal najmenej 144 mŕtvych a 551 zranených. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

K zodpovednosti za teroristický útok v koncertnej sále Crocus City Hall v Krasnogorsku, ku ktorému došlo 22. marca, sa opakovane prihlásila džihádistická skupina Islamský štát. Ruské úrady zadržali štyroch Tadžikov podozrivých z útoku a ďalších sedem ľudí, ktorých považujú za komplicov.

Aj keď Putin napokon pripustil, že masaker vykonali "radikálni islamisti", naďalej tvrdí, že Ukrajina bola doň nejakým spôsobom zapojená – pre tieto svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy. Ukrajina svoju účasť na tomto útoku rozhodne popiera.

V utorkovom prejave na stretnutí s predstaviteľmi ruského ministerstva vnútra Putin povedal, že je dôležité zistiť "nielen páchateľov tohto zločinu, ale aj všetky články reťazca a jeho príjemcov".

Strojcovia masakry pri Moskve sa podľa Putina snažili zasiať v ruskej spoločnosti nezhody, paniku a nenávisť s cieľom rozbiť Rusko zvnútra. "Je neprípustné využívať túto tragickú udalosť na vyvolanie etnického napätia, xenofóbie a islamofóbie," uviedol ruský prezident.

Ministerstvu obrany zároveň nariadil, aby sprísnilo kontroly týkajúce sa nelegálnej migrácie a vyriešilo nedostatky v súčasných nastavených postupoch, ktoré umožňujú ľuďom so závažnými záznamami v trestnom registri získať pracovné povolenie a dokonca aj ruské občianstvo.

Po útoku sa v Rusku začali intenzívnejšie prejavovať protiimigračné nálady a objavovať výzvy na obmedzenie migrácie aj napriek skutočnosti, že jeho ekonomika je silne závislá od pracovníkov zo zahraničia, väčšinou z krajín v Strednej Ázii vrátane Tadžikistanu, odkiaľ pochádzajú predpokladaní strelci.

"Musíme hlboko a radikálne aktualizovať naše prístupy k migračnej politike," povedal Putin. Niektorým migrantom, ktorí takmer vôbec neovládajú ruštinu a nepoznajú ruskú kultúru, sa podľa neho umožňuje pracovať v Rusku bez náležitého preskúmania.

"Rozhodujúcou zásadou by malo byť, že do Ruska môžu prísť žiť a pracovať len tí, ktorí rešpektujú naše tradície, jazyk, kultúru a históriu," dodal šéf Kremľa. Reuters v tejto súvislosti pripomína, že v Rusku sa hovorí najmenej 277 jazykmi a nárečiami a približne desať až 15 percent populácie tvoria moslimovia.

Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vek pre mobilizáciu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vekovú hranicu pre mobilizáciu do vojny s Ruskom z 27 na 25 rokov. Oznámili to v utorok (2. 4.) médiá s odvolaním sa na web ukrajinského parlamentu. Ten pripomenul, že zákon čakal na prezidentov podpis desať mesiacov.

Poslanci novelu zákona o brannej povinnosti a vojenskej službe prijali už vlani v máji. Do platnosti vstúpi deň po zverejnení. Znížením vekovej hranice sa podľa médií vytvorí pomerne veľká skupina mladých ľudí vo veku dvadsaťpäť a dvadsaťšesť rokov, ktorých teraz bude možné povolať do armády. "Už od 3. apríla bude možné rozdávať povolávacie rozkazy," usúdil server RBK-Ukrajina.

Ukrajinská armáda sa po minuloročnej letnej protiofenzíve, ktorá neviedla k zásadnému prelomu, ocitla už na jeseň pod tlakom opätovných útokov ruských vojsk, ktorým sa vo februári podarilo dobyť východoukrajinské mesto Avdijivka, predstavujúce svojím opevnením oporný bod ukrajinských línií na fronte dlhej vyše tisíc kilometrov. Ukrajincom sa nedostávalo vojakov ani munície.

Prezident Zelenskyj vlani v decembri povedal, že vedenie armády navrhuje zmobilizovať ďalších 450-tisíc až 500-tisíc Ukrajincov. Minulý mesiac však nový hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj agentúre Ukrinform povedal, že armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, ako sa pôvodne očakávalo.

​Rusko uviedlo, že tento rok dobylo už 400 kilometrov štvorcových Ukrajiny

Rusko v utorok oznámilo, že jeho sily tento rok dobyli 400 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Od začiatku roka sme získali kontrolu nad 403 kilometrami štvorcovými," oznámil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Pripomínal tým územné zisky v Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ktoré v roku 2022 Rusko anektovalo, aj keď nad ich územiami nemá plnú kontrolu, píše AFP.

"Ruské ozbrojené sily ďalej vytláčajú ukrajinské jednotky smerom na západ," uviedol Šojgu na stretnutí s armádnymi veliteľmi. Dodal, že ruské sily za uplynulý mesiac dobyli päť obcí, z ktorých štyri sa nachádzajú v Doneckej a jedna v Záporožskej oblasti.

Rusko nadobudlo v posledných mesiacoch svoje prvé územné zisky za takmer rok. Ukrajina v tomto období zápasí s nedostatkom ľudskej sily i munície v súvislosti s omeškaním pomoci zo Západu, píše AFP.

Vo februári Rusko dobylo mesto Avdijivka ležiace na frontovej línii neďaleko ruskom ovládaného mesta Doneck, ktoré je regionálnou metropolou. Dobytie Avdijivky bolo jedným z najvýznamnejších úspechov od vlaňajšieho mája, pripomína AFP.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) odhaduje, že Rusko má pod kontrolou vyše 100-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo predstavuje takmer pätinu z celkového územia Ukrajiny.

V americkom Kongrese pritom v súčasnosti viazne schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov a Európska únia zaostáva pri plnení sľubov o dodávkach delostreleckej munície, pripomína AFP.

​Pri útoku v Tatársku bola zasiahnutá jedna z najväčších ruských rafinérii

Ukrajinské drony zasiahli pri utorkovom útoku v Tatársku v Rusku jednu z najväčších ruských ropných rafinérii. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. Pri utorkových dronových útokoch boli zasiahnuté industriálne objekty pri mestách Jelabuga a Nižnekamsk, ktoré ležia asi 1200 kilometrov od Ukrajiny.

Ruské obranné systémy pre elektronický boj zachytili ukrajinský dron pri rafinérii Taneko v Nižnekamsku. Ten patrí ruskej spoločnosti Tatneft, ktorá je jednou z najväčších a najnovších rafinérii v Rusku. Ruská agentúra RIA Novosti uviedla, že v rafinérii vypukol požiar, ktorý bol v priebehu 20 minút uhasený. Výroba podľa RIA Novosti narušená nebola.

Zábery z miesta útoku naznačujú, že dron zasiahol hlavnú rafinérsku jednotku. Výrobná kapacita zasiahnutej rafinérie je 360-tisíc barelov za deň, čo je takmer 17 miliónov ton ročne, píše Reuters. "Nie sú nijaké obete alebo vážne škody. Technologický proces nebol narušený," uviedol starosta Nižnekamsku Ramil Mullin. Išlo o jeden z viacerých útokov v Tatársku.

Dva drony tiež zasiahli ubytovacie zariadenie pre študentov a pracovníkov závodov v špeciálnej ekonomickej zóne Alabuga. Pri útoku utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí. Ukrajina sa väčšinou k útokom na území Ruska nehlási no ani ich nepopiera, píše agentúra AP. V prípade potvrdenia by išlo o útok, v rámci ktorého sa Ukrajine podarilo preniknúť zatiaľ najhlbšie na územie Ruska.

Agentúra Reuters s odvolaním sa nemenované ukrajinské spravodajské zdroje uviedla, že Ukrajina na rafinériu zaútočila v snahe znížiť príjmy Ruska z ropy.

Ukrajina v poslednom období napáda ruské rafinérie, čo má vplyv aj na ruský obchod s ropou. Takéto útoky, ktorých ciele sa často nachádzajú hlboko na území Ruska, však znepokojujú Spojené štáty v súvislosti s možnou eskaláciou konfliktu.

Spomínaný nemenovaný ukrajinský zdroj tiež uviedol, že drony ukrajinskej výroby zasiahli aj závod na výrobu dronov Šáhid dlhého dosahu. Rusko bezprostredne tieto informácie nekomentovalo. Americký denník The Washington Post vlani priniesol informácie, že Rusko masovo vyrába drony, pričom otvorilo v zóne Alabuga novú továreň, pripomína Reuters.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy