710. deň na Ukrajine: ​Po dronovom útoku Ukrajiny začala horieť ropná rafinéria pri Volgograde

KYJEV / ​Po dronovom útoku Ukrajiny začala horieť ropná rafinéria pri Volgograde. Ukrajina hlási zostrelenie 9 zo 14 ruských dronov. ​Poľský prezident čelí kritike za pochybnosti, či Ukrajina môže znovu získať Krym. ​Ostreľovanie okupovaného Lysyčanska na východe Ukrajiny si vyžiadalo dve obete. Polícia pri Kremli zadržala novinárov a účastníkov akcie manželiek mobilizovaných Rusov.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Po dronovom útoku Ukrajiny začala horieť ropná rafinéria pri Volgograde

Požiar vypukol v noci na sobotu 3. februára v ropnej rafinérii vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska. Príčinou mal byť ukrajinský dronový útok, uviedol tamojší gubernátor Andrej Bočarov. "Vo volgogradskej rafinérii vypukol požiar, keď tam spadol jeden z dronov," spresnil Bočarov s tým, že hasičom sa nadránom podarilo plamene dostať pod kontrolu a nikto neutrpel zranenia.

Ruský ropný gigant Lukoil, ktorý rafinériu vlastní, na svojej webovej stránke uvádza, že ide o "najväčšieho producenta ropných produktov v južnom federálnom okruhu", ktorý pokrýva osem oblastí juhozápadného Ruska. Rafinéria sa nachádza južne od mesta Volgograd. Miestne médium V1 zverejnilo fotografie, na ktorých bola podľa neho zachytená explózia počas nočného dronového útoku. Tamojší obyvatelia pre V1 uviedli, že došlo až k dvom výbuchom.

Ruské ozbrojené sily medzitým informovali, že protivzdušná obrana zostrelila alebo zneškodnila štyri drony v Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, dva vo Volgogradskej oblasti a jeden v okolí mesta Rostov na Done.

In Volgograd, Russia, drones attacked Lukoil's largest refinery in the Southern Federal District, with a capacity of 14.8 million tons

The regional governor and the Russian Defense Ministry claim that the UAVs were shot down and debris fell on the plant. pic.twitter.com/Nipp0S63yB

— NEXTA (@nexta_tv) February 3, 2024

Ukrajina hlási zostrelenie 9 zo 14 ruských dronov

Ukrajinská armáda v sobotu hlásila zostrelenie deviatich z dovedna 14 ruských dronov nad južnou a centrálnou oblasťou Ukrajiny. Väčšina dronov pritom mierila na energetickú infraštruktúru krajiny. "Ukrajina zničila deväť nepriateľských dronov nad Dnepropetrovskou, Odeskou, Mykolajivskou a Žytomyrskou oblasťou," uviedla ukrajinská armáda s tým, že väčšina cielila na energetickú infraštruktúru v centrálnej Dnepropetrovskej oblasti, kde sú tisíce ľudí bez elektriny už od piatkových ruských útokov. Tieto výpadky postihli najmä domácnosti v meste Kryvyj Rih, rodisku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Gubernátor tejto oblasti Serhij Lysak uviedol, že po dronových útokoch zostalo v tomto meste bez elektriny približne 15-tisíc ľudí. Dodal, že útoky spôsobili aj požiar, ktorý poškodil dve kotolne a niekoľko domácností zostalo aj bez dodávok vody. Nedošlo však k žiadnym zraneniam ani obetiam. Primátor mesta Kryvyj Rih Olexandr Vilkul zároveň uviedol, že energetické spoločnosti v tomto meste zavedú núdzové odstávky elektriny. Dodal, že tam odstavia električkovú dopravu a že niektoré nemocnice začnú používať generátory elektrickej energie. Ukrajinské ministerstvo energetiky medzitým uviedlo, že pracuje na obnove kritickej energetickej infraštruktúry.​

Prečítajte si tiež

709. deň na Ukrajine:​ Po útokoch v Dnepropetrovskej oblasti sú desaťtisíce ľudí bez elektriny

​Poľský prezident čelí kritike za pochybnosti, či Ukrajina môže znovu získať Krym

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok vyhlásil, že si nie je istý, či bude Ukrajina schopná znovu získať kontrolu nad Ruskom okupovaným Krymským polostrovom, ale verí, že by mohla znovu získať Doneckú oblasť a Luhanskú oblasť. Jeho výrok vyvolal vlnu kritiky zo strany politikov poľskej vládnej koalície Varšava je od napadnutia Ukrajiny Ruskom vo februári 2022 jedným z najvytrvalejších podporovateľov Kyjeva a tvrdí, že Ukrajina musí znovu získať kontrolu nad celým svojím územím, aby odradila Moskvu od ďalšej vojenskej agresie.

Duda svoj názor zopakoval neskoro večer v rozhovore pre kanál Kanal Zero na platforme YouTube. Na otázku, či verí, že Ukrajina bude skutočne schopná znovu získať Krym, odpovedal: "Je pre mňa ťažké odpovedať na túto otázku. Neviem, či ho Ukrajina získa späť, ale verím, že získa späť Doneck a Luhansk." Krymský polostrov, ktorý Rusko obsadilo už v roku 2014, osem rokov pred spustením vojenskej invázie v plnom rozsahu, je podľa neho "zvláštnym miestom aj z historických dôvodov, pretože v skutočnosti bol väčšinu času v rukách Ruska".

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvaryč v sobotu na sociálnej sieti X napísal, že "Krym je a zostane Ukrajinou". "Deokupácia Krymu je našou úlohou a povinnosťou, ktorú zdieľame so slobodným svetom," dodal ambasádor. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že "Poľsko uznáva nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne stanovených hraníc". Dudove poznámky kritizovali aj ďalší zákonodarcovia z poľskej vládnucej proeurópskej koalície, ktorí sú v inom politickom tábore ako prezident. 

Prečítajte si tiež

708. deň na Ukrajine: Ukrajina tvrdí, že zničila ruskú vojnovú loď

Ostreľovanie okupovaného Lysyčanska na východe Ukrajiny si vyžiadalo dve obete

Ostreľovanie východoukrajinského mesta Lysyčansk si v sobotu vyžiadalo najmenej dve obete na životoch. Podľa agentúry AFP o tom informovali tamojšie Ruskom dosadené úrady. Pod troskami budovy pekárne, ktorá pri nálete dostala zásah, môžu byť ešte uväznené desiatky ľudí, upozornili úrady. Ukrajina, ktorej sa ostreľovanie Lysyčanska pripisuje, prípad nateraz nekomentovala.

Policajné zdroje v Lysyčansku pre ruské agentúry TASS a RIA Novosti uviedli, že v dôsledku "ukrajinského útoku" prišli o život dvaja ľudia a šesť ďalších je v nemocnici. Dodali, že pod troskami budovy môže byť až 40 ľudí. Mesto Lysyčansk v leží v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a ruská armáda ho dobyla po brutálnej bitke na začiatku invázie na jar roku 2022.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24 o schválení miliárd pre Ukrajinu

​Polícia pri Kremli zadržala novinárov a účastníkov akcie manželiek mobilizovaných Rusov

Ruská polícia v sobotu pri Kremli zadržala 27 ľudí, ktorí tam prišli kvôli akcii manželiek mobilizovaných Rusov z hnutia Cesta domov. Sú medzi nimi novinári, vrátane tých zo zahraničných médií. Informuje o tom ruskojazyčný servis BBC s odvolaním sa na nezávislý portál Sota a ľudskoprávny projekt OVD Info.

Pri hrobe neznámeho vojaka v Alexandrovskom sade pri Kremli sa zišlo niekoľko desiatok ľudí na zhromaždení zvolanom Cestou domov. Príbuzní Rusov odvedených do vojny na Ukrajine požadujú, aby sa ich blízki vrátili z frontu. Podľa Sotu polícia zadržala prakticky všetkých novinárov mužského pohlavia, vrátane zástupcov agentúry AFP alebo nemeckého týždenníka Der Spiegel. Niektorých z nich zase prepustila.

Neskôr sa predstaviteľky Cesty domov presunuli pred volebný štáb ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa v marcových voľbách hlavy štátu uchádza o znovuzvolenie. Tam polícia pokračovala v zatýkaní tých mužov, ktorých nezadržala už skôr, uviedla Sota.

BBC pripomína, že koncom novembra minulého roka sa ľudia z Cesty domov, ktorí sa pôvodne združili okolo rovnomenného telegramového kanála, pokúsili zorganizovať protestné akcie s cieľom demobilizácie Rusov odvedených o rok skôr do vojny na Ukrajine. Ruské úrady im však na organizáciu takýchto zhromaždení nedali povolenie a odôvodňovali to epidemickými opatreniami zavedenými počas pandémie covidu-19. Potom zástupcovia hnutia začali každý týždeň nosiť kvety k hrobu neznámeho vojaka pri hradbách Kremľa.