509. deň na Ukrajine: Za útokom na Krymský most má byť ukrajinské námorníctvo a tajná služba

KYJEV / ​Za útokom na Krymský most stojí ukrajinské námorníctvo a tajná služba, povedal pre agentúru AFP zdroj z prostredia ukrajinských bezpečnostných zložiek. ​Prvá skupina ukrajinských pilotov odcestovala na výcvik pre stíhačky F-16. Kremeľ oznámil pozastavenie čiernomorskej obilnej dohody. ​Británia uvalila sankcie na ruských ministrov za deportácie ukrajinských detí. Švédsko poskytne vyše 520 miliónov eur na obnovu Ukrajiny.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Za útokom na Krymský most stojí ukrajinské námorníctvo a tajná služba, tvrdí agentúra AFP

Útok na Krymský most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym údajne uskutočnilo ukrajinské námorníctvo a Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). Pre agentúru AFP to v pondelok, 17. júla, povedal zdroj z prostredia ukrajinských bezpečnostných zložiek. Rusko opísalo útok, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia, ako "teroristický čin" a tiež z neho obvinilo ukrajinské jednotky. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DP. "Dnešný útok na Krymský most bol špeciálnou operáciou SBU a námorníctva," povedal nemenovaný zdroj. Dodal tiež, že pri útoku boli použité vodné drony.

Ruská vyšetrovacia komisia potvrdila, že pri útoku prišli o život dvaja civilisti – muž a žena, ktorí išli po moste autom. Ich maloletá dcéra utrpela zranenia. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v príspevku na sociálnych sieťach uviedla, že "útok na Krymský most uskutočnil kyjevský režim". 

K útoku na Krymský most došlo v noci na pondelok. Stránka "Správy z Kerča Krymu Ruska" na ruskej sociálnej sieti VKontakte informovala o dvoch výbuchoch, ku ktorým malo dôjsť o 03.04 h a 03.20 h miestneho času a bolo ich počuť v rôznych častiach mesta Kerč ležiaceho na Kryme. 

Ruskojazyčné vysielanie stanice BBC následne informovalo, že doprava na moste bola z "dôvodu núdzovej situácie" pozastavená. Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov na svojom účte v aplikácie Telegram uviedol, že orgány činné v trestnom konaní a všetky zodpovedné úrady na prípade pracujú. Približne 19 kilometrov dlhý Krymský (Kerčský) most bol vážne poškodený už pri výbuchu 8. októbra 2022. Koncom mája sa k tomuto útoku prvýkrát prihlásila ukrajinská tajná služba.

​Prvá skupina ukrajinských pilotov odcestovala na výcvik pre stíhačky F-16

Prvá skupina ukrajinských pilotov vycestovala do zahraničia, aby absolvovala výcvik na stíhačky typu F-16, potvrdil v pondelok hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat. TASR informuje podľa agentúry DPA. "Je to prvá vlna, ktorá cestuje na výcvik; po nej nasleduje druhá, a tak ďalej," povedal Ihnat pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu.

Dovedna by výcvik na stíhačky typu F-16 malo absolvovať niekoľko desiatok Ukrajincov, školiť sa bude i technický personál, cituje DPA. Ihnat nespresnil, do akej krajiny piloti vycestovali.

Vedúcu úlohu pri vytváraní medzinárodnej koalície pre výcvik ukrajinských pilotov a podporného personálu zohrávajú Dánsko a Holandsko. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen minulý týždeň avizoval, že program výcviku sa oficiálne spustí v auguste na území jeho krajiny. Výcvik má trvať šesť až osem mesiacov.

Kyjev už dlhšie požaduje dodanie moderných západných bojových lietadiel, aby mohol účinne čeliť vzdušnej prevahe Ruska a zaistiť si leteckú podporu na oslobodzovanie okupovaných území. Ukrajina má doposiaľ k dispozícii len zastarané lietadlá sovietskej výroby. Dodanie amerických stíhačiek F-16 Ukrajine bude možné až po tom, keď s tým budú súhlasiť Spojené štáty.

Prečítajte si tiež

Stopka pre obilie z Ukrajiny? Kremeľ oznámil pozastavenie čiernomorskej obilnej dohody

Kremeľ oznámil pozastavenie čiernomorskej obilnej dohody

Rusko pozastavilo dohodu o vývoze obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Oznámil to hovorca Kremľa Peskov. Jej platnosť vypršala v pondelok. Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová to označila za cynické. Podľa ukrajinského prezidenta Zelenského by mohol byť čiernomorský koridor využívaný aj bez Ruska. Majitelia lodí sú vraj pripravení pokračovať v exporte obilia, ak im to Ukrajina a Turecko umožnia. Turecký prezident Erdoan si myslí, že Putin chce v dohode pokračovať.

​

​

Británia uvalila sankcie na ruských ministrov za deportácie ukrajinských detí

Britská vláda ohlásila v pondelok nové sankcie voči 14 Rusom, z ktorých 11 sa podľa jej vyjadrenia podieľalo na násilných deportáciách ukrajinských detí. Medzi sankcionovanými je aj ruský minister školstva Sergej Kravcov či ministerka kultúry Oľga Ľubimovová. Sankciami reagoval Londýn na "ruské pokusy zničiť ukrajinskú národnú identitu", informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly uviedol, že "skutočným zámerom" ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je viditeľný v nútených deportáciách detí a nenávistnej propagande, akú šíria jeho prisluhovači, je "vymazať Ukrajinu z mapy". "Dnešné sankcie berú na zodpovednosť tých, ktorí podporujú Putinov režim, vrátane tých, ktorí by chceli, aby bola Ukrajina zničená, jej národná identita rozpustená a jej budúcnosť vymazaná," dodal.

Ruská ministerka kultúry Oľga Ľubimovová sa na sankčnom zozname ocitla za to, že podporila propagáciu takej politiky a krokov, ktoré "destabilizujú Ukrajinu alebo ohrozujú jej územnú celistvosť". Iní Rusi, vrátane ministra Kravcova, boli sankcionovaní za účasť na ruskom "programe nútenej deportácie a prevýchovy ukrajinských detí", približuje stanica Sky News.

Rusko začiatkom júla informovalo, že na svoje územie previezlo už približne 700.000 detí z oblastí bojov na Ukrajine. Moskva tvrdí, že z Ukrajiny na ruské územie priváža siroty a deti, ktoré zostali opustené v oblastiach bojov, čím im zaisťuje potrebnú ochranu. Podľa Kyjeva boli však mnohé deti nezákonne deportované, pričom Spojené štáty tvrdia, že tisícky detí boli zo svojich domovov odvezené násilne. Ukrajinské ministerstvo pre integráciu okupovaných území nedávno uviedlo, že eviduje 19.492 nezákonne deportovaných ukrajinských detí.

Prečítajte si tiež

508. deň na Ukrajine: Kazetovú muníciu vám vrátime, varoval Ukrajinu Putin

Švédsko poskytne vyše 520 miliónov eur na obnovu Ukrajiny

Švédska vláda v pondelok oznámila, že vyčlenila šesť miliárd švédskych korún (zhruba 521 miliónov eur) na pomoc pri obnove Ukrajiny a zavádzaní reforiem, ktoré by Kyjevu otvorili cestu k členstvu v Európskej únii. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Švédsky minister obchodu a medzinárodného rozvoja Johan Forssell vyhlásil, že finančné prostriedky, ktoré budú Ukrajine dodané v rokoch 2023–2027, sú súčasťou novej stratégie vytvorenej špeciálne pre Ukrajinu.

"Ide o najrozsiahlejšiu a najambicióznejšiu bilaterálnu stratégiu, ktorú Švédsko kedy vyvinulo," oznámil Forssell na tlačovej konferencii. Zdôraznil, že vyčlenené financie predstavujú "základný kameň" švédskej pomoci pre Ukrajinu. "V dlhodobom horizonte nechceme v Kyjeve vidieť len jednu, ale dve modro-žlté vlajky: ukrajinskú aj európsku," povedal Forssell na margo reforiem, ktoré by mali Ukrajine pomôcť včleniť sa do EÚ, s čím by jej mali pomôcť aj peniaze zo Švédska.

Finančná podpora pomôže aj s obnovením ukrajinskej infraštruktúry a zdravotníctva a zjednoduší tiež Ukrajine prechod na zelenú energiu a technológie. Medzi prioritami švédskej pomoci pre Kyjev je aj bezpečnostný sektor a posilnenie dodržiavania ľudských práv. Štokholm chce pomôcť aj v oblasti obchodu pre ukrajinských podnikateľov a tiež bojovať proti korupcii.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 Švédsko už vyčlenilo na humanitárne dodávky a pomoc pre civilné obyvateľstvo 4,7 miliardy švédskych korún (takmer 410 miliónov eur) a na vojenskú podporu až 17 miliárd korún (1,5 miliardy eur).