489. deň na Ukrajine: Rusko popravilo 77 civilistov zadržaných na Ukrajine

Zdielať na

27.6.2023 Zahraničie

489. deň na Ukrajine: Rusko popravilo 77 civilistov zadržaných na Ukrajine

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

UKRAJINA / Ukrajinské sily postupujú v oslobodzovaní územia Ukrajiny vo všetkých smeroch. Počas návštevy frontových oblastí v Záporožskej oblasti to potvrdil ukrajinský prezident Zelenskyj. Ukrajinci vytláčajú ruské sily z okolia Bachmutu na východe Ukrajiny. Objavili sa ale správy aj zábery z pokusu o vytvorenie predmostia v Chersonskej oblasti na ľavom brehu rieky Dneper. Ešte v pondelok Ukrajinci zverejnili videá z oslobodeného mesta Rivnopil v Záporožskej oblasti, v ktorom kládli ruské sily odpor od začiatku príprav na ukrajinskú protiofenzívu. Podľa britského ministra obrany oslobodili doteraz Ukrajinci viac územia, než ruskí agresori obsadili počas celej svojej zimnej ofenzívy.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Rusko popravilo 77 civilistov zadržaných na Ukrajine

"Zaznamenali sme popravy bez procesu 77 civilistov počas ich svojvoľného zadržiavania Ruskou federáciou," uviedla vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová. Išlo o 72 mužov a päť žien. Ďalší dvaja muži zomreli pre mučenie, neľudské podmienky zadržiavania a odmietnutie prístupu k zdravotnej starostlivosti. Misia OSN od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 zaznamenala 864 jednotlivých prípadov svojvoľného zadržania ruskými silami. Mnohé boli spojené s vynútenými zmiznutiami.

"Ruské ozbrojené zložky, orgány činné v trestnom konaní a väzenské úrady sa zapájali do rozsiahleho mučenia a nevhodného zaobchádzania s civilnými zajatcami," uviedla Bognerová. Mučenie bolo podľa jej slov slúžilo na priznanie sa k pomoci ukrajinským ozbrojeným silám, na prinútenie k spolupráci s okupačnými úradmi, či na zastrašenie. "Väčšina z tých, s ktorými sne sa zhovárali, uviedla, že boli mučení a že s nimi zle zaobchádzali, a v niektorých prípadoch boli vystavení sexuálnemu násiliu," dodala. OSN vo svojej správe zaznamenala viac než 900 prípadov svojvoľného zadržania civilistov vrátane detí a starších osôb. Väčšinu zo zadržaní je pripisovaná Rusku. OSN zaznamenala 75 prípadov svojvoľného zadržania ukrajinskými silami, najmä voči ľuďom podozrivým z trestných činov spojených s vojnovým konfliktom.

Rusko sa pripravuje na prevzatie ťažkej vojenskej techniky vagnerovcov

Ruská armáda sa v utorok, 27. júna, pripravuje na prevzatie vojenského vybavenie od žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá sa počas víkendu vzbúrila proti ruskému vojenskému vedeniu. "Prebiehajú prípravy na prevoz ťažkej vojenskej techniky od jednotiek súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny k jednotkám ruskej armády," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa pokúsil počas víkendu pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie po tom, ako v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. V sobotu večer sa situácia v Rusku náhle upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Ukončenie krízy sprostredkoval práve Lukašenko.

Lietadlo spájané s Prigožinom pristálo v Bielorusku

Lietadlo, ktoré je v amerických sankčných dokumentoch spájané so zakladateľov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom, letelo v utorok z Ruska do Bieloruska. "Nie je však jasné, kto bol na jeho palube," informuje TASR podľa správy denníka the Guardian. "Lietadlo typu Embraer Legacy 600 registrované v Rusku podľa údajov webového portálu Flightradar24 do Bieloruska letelo v utorok ráno," uvádza agentúra Reuters. Identifikačné kódy tohto stroja sa zhodovali s kódmi lietadla, ktoré Spojené štáty spojili so spoločnosťou Autolex Transport. Tú americké úrady spájajú práve s Prigožinom. Informácie zo sociálnych sieťach uvádzajú, že lietadlo letelo z ruského Rostova nad Donom a v Bielorusku pristálo neďaleko Minska.

Ukrajinci obsadzujú už aj územia, ktoré Rusko okupuje od roku 2014

Ukrajinské jednotky v rámci prebiehajúcej protiofenzívy dosiahli menšie zisky aj na územiach, ktoré Rusko okupuje už od roku 2014. S odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb to v utorok uviedlo ministerstvo obrany v Londýne. Príslušníci vzdušných síl Ukrajiny zaznamenali malé územné zisky východne od dediny Krasnohorivka blízko mesta Doneck v Donbase, uvádza sa v správe britských tajných služieb. "Viaceré súbežné ukrajinské útoky v Donbase z poslednej doby pravdepodobne pomohli (Ukrajincom) získať presilu nad jednotkami medzinárodne neuznanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a čečenskými silami operujúcimi v tejto oblasti," uviedlo na Twitteri britské ministerstvo.

Rusko začalo svoju vojenskú ofenzívu proti svojmu západnému susedovi pred viac než 16 mesiacmi a v súčasnosti okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny. Už v roku 2014 ale Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov, čím porušila medzinárodné právo. V tom istom roku Ruskom podporovaní separatisti obsadili aj Doneckú a Luhanskú oblasť.

Pápežov mierový vyslanec navštívi tento týždeň Moskvu

"Mierový vyslanec pápeža Františka kardinál Matteo Zuppi bude v stredu (28. júna) a vo štvrtok (29. júna) na návšteve Moskvy," oznámil v utorok Vatikán. Do ruskej metropoly zavíta len niekoľko týždňov po návšteve Kyjeva. Pôjde o prvú návštevu vysokopostaveného predstaviteľa Vatikánu v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vlani vo februári. "Hlavným cieľom tejto iniciatívy je povzbudiť gestá ľudskosti, čo môže pomôcť k presadeniu riešenia súčasnej tragickej situácie a nájsť spôsoby na dosiahnutie mieru," uviedol Vatikán vo vyhlásení. Dodal, že Zuppi do Ruska cestuje ako vyslanec pápeža Františka. Ten kardinála požiadal v máji o pomoc pri znížení napätia na Ukrajine v nádeji na uľahčenie prijatia mieru medzi Kyjevom a Moskvou.

Zuppi pochádza z katolíckej komunity Sant'Egidio, ktorá sa špecializuje na diplomaciu a mierové úsilie a v máji minulého roku ho zvolili za predsedu Talianskej biskupskej konferencie. Kardinál 5. a 6. júna absolvoval cestu na Ukrajinu, kde sa stretol i s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten Zuppimu povedal, že prímerie by neviedlo k mieru na Ukrajine. Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin nedávno uviedol, že Zuppiho misia nie je "aspoň zatiaľ" cielená na sprostredkovávanie. Snaží sa zatiaľ podľa neho o vytvorenie "priaznivej atmosféry, ktorá by mohla viesť k cestám mieru".