Jasno
15°
Bratislava
Hermína
6.5.2024
488. deň na Ukrajine: Ukrajina dostane od EÚ ďalších 3,5 miliardy eur
Zdielať na

488. deň na Ukrajine: Ukrajina dostane od EÚ ďalších 3,5 miliardy eur

KYJEV / Ukrajinskej armáde sa podarilo od začiatku protiofenzívy oslobodiť približne 130 štvorcových kilometrov pozdĺž južného frontu. Tvrdí to tamojšie ministerstvo obrany. Z východnej časti frontu hlásili len za minulý týždeň 250 tvrdých bojov. Kyjev podľa analytikov zvýšil intenzitu útokov napríklad v okolí Bachmutu. Dôležité veci sa diali aj mimo frontu. A to konkrétne v Luxemburgu. Tam sa štáty Európskej únie dohodli na pridaní ďalšieho balíčku pomoci. Do fondu, z ktorého sa financujú nákupy zbraní pre Ukrajinu, poputuje finančná injekcia v hodnote tri a pol miliardy eur.

​EÚ navýši fond, ktorým vojensky pomáha Ukrajine, o ďalších 3,5 miliardy eur

Členské krajiny EÚ navýšia Európsky mierový nástroj, cez ktorý prúdi vojenská pomoc na Ukrajinu, o ďalších 3,5 miliardy eur. Zhodli sa na tom v pondelok, 26. júna, európski diplomati na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, informuje spravodajca TASR. Rada ministrov v správe pre médiá potvrdila, že prijala rozhodnutie o zvýšení celkového finančného stropu Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur, čím sa v praxi potvrdila predchádzajúca dohoda z 20. marca 2023. Rozhodnutie o finančnom doplnení EPF má zabezpečiť finančnú udržateľnosť a predvídateľnosť tohto nástroja z dlhodobého hľadiska a zachovať tiež jeho globálny geografický rozsah a schopnosť EÚ predchádzať krízam a konfliktom vo svete a rýchlo na ne reagovať.

"Toto rozhodnutie zaistí, že budeme mať finančné prostriedky na pokračovanie dodávok konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov. Ide už o druhé navýšenie zdrojov Európskeho mierového nástroja od jeho vytvorenia v roku 2021. Za menej ako dva roky tento nástroj preukázal svoju hodnotu, úplne zmenil spôsob, akým podporujeme našich partnerov v oblasti obrany. Posilňuje EÚ a jej partnerov," opísal situáciu šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý predsedá ministerským rokovaniam v Luxemburgu. Borrell pripomenul, že s najnovším navýšením financií celkový finančný strop EPF dosiahne viac než 12 miliárd eur.

Podľa jeho slov toto rozhodnutie zároveň vysiela jasný politický signál o trvalom záväzku EÚ poskytovať vojenskú podporu Ukrajine a iným partnerom Únie.
EPF je nástroj, ktorý nie je viazaný na spoločný rozpočet EÚ. Začínal s pôvodným finančným stropom vo výške 5,5 miliardy eur na obdobie rokov 2021 – 2027. V marci tohto roka došlo k prvému navýšeniu o dve miliardy eur - na takmer osem miliárd eur. Príspevky členských štátov sa určujú na základe distribučného kľúča podľa hrubého národného dôchodku (HND).

​Ukrajinská armáda tvrdí, že dobyla ďalšiu obec v Doneckej oblasti

Ukrajinské jednotky dobyli späť obec Rivnopiľ na juhu východoukrajinskej Doneckej oblasti, oznámila v pondelok námestíčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. "Obranné jednotky navrátili Rivnopiľ pod našu kontrolu. Pokračujeme ďalej," napísala Maľarová na sociálnej sieti Telegram. Rivnopiľ leží neďaleko miesta, kde sa Donecká oblasť križuje so Záporožskou, a neďaleko obcí, ktoré sa podľa Ukrajiny jej jednotkám podarilo oslobodiť už predtým v priebehu tohto mesiaca. Maľarová v pondelok ráno informovala, že ukrajinská armáda už oslobodila od začiatku dlho očakávaného ukrajinského protiútoku asi 130 štvorcových kilometrov územia na juhu krajiny.

Ukrajina spustila svoju protiofenzívu začiatkom júna. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že ukrajinské vojská nepostupujú tak rýchlo, ako sa dúfalo. Zlom sa Ukrajincom podarilo dosiahnuť v údolí rieky Mokri Jali v Doneckej oblasti. Dobytie Rivnopiľu by bolo pokračovaním postupu v tomto smere.
Rusko, ktoré stále okupuje asi pätinu územia na juhu a východe Ukrajine, potvrdilo 16. júna, asi dva týždne po začiatku protiútoku, že prebiehajú boje o Rivnopiľ. Najviac územia sa podarilo Kyjevu zatiaľ dobyť južne od Vuhledaru. No ukrajinská armáda spustila operácie aj smerom k mestu Tokmak v Záporožskej oblasti a na severe Doneckej oblasti, aby zaistili front okolo mesta Bachmut.

Ruské ostreľovanie mesta v blízkosti ZAES si vyžiadalo najmenej dve obete

Dvaja ľudia zahynuli pri ruskom ostreľovaní mesta Nikopol, ktoré leží neďaleko Ruskom okupovanej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Uviedol to v pondelok gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Ruské sily v poobedných hodinách zasiahli ťažkým delostrelectvom miestnu súkromnú firmu, napísal Lysak v príspevku na platforme Telegram "Zahynuli dvaja (tamojší) zamestnanci - 51-ročná žena a 50-ročný muž," dodal. Ďalšieho 49-ročného muža so zraneniami hospitalizovali. Miestne úrady ešte zisťujú rozsah škôd spôsobených ostreľovaním. Lysak k svojmu príspevku priložil fotografie budovy s rozbitými oknami.

Mesto Nikopol oddeľuje od Záporožskej jadrovej elektrárne rieka Dneper. Areál ZAES, najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, okupujú ruské sily od začiatku marca minulého roku. Elektráreň sa viackrát stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina. Táto situácia opakovane vyvoláva obavy z jadrovej katastrofy, ktoré ešte posilnilo nedávne zničenie Kachovskej priehrady na Dnepri.

Vzbura vagnerovcov potvrdzuje strategickú chybu Putina na Ukrajine

Prerušená vzbura ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v Rusku potvrdzuje, že Moskva sa vedením vojny na Ukrajine a nezákonnou anexiou Krymského polostrova dopustila strategickej chyby. Uviedol to v pondelok v Litve generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Monitorujeme situáciu v Rusku. Udalosti uplynulého víkendu sú vnútornou záležitosťou Ruska, no zároveň ďalším potvrdením veľkej strategickej chyby, ktorej sa ruský prezident Vladimir Putin dopustil nezákonnou anexiou Krymu a vojnou na Ukrajine," povedal Stoltenberg v litovskej metropole Vilnius. Takisto zdôraznil, že počas pokračujúceho ruského útoku je ešte dôležitejšie aj naďalej podporovať Ukrajinu.

Stoltenberg a stáli vyslanci Severoatlantickej rady (NAC) v pondelok v Litve navštívia vojenské cvičenia Griffin Storm 2023. Šéf NATO tiež absolvuje stretnutia s litovským prezidentom, premiérkou a ďalšími predstaviteľmi. Táto dvojdňová návšteva (26. - 27. júna) je prípravou na júlový summit NATO vo Vilniuse.

Spochybnenie načasovania videa s ministrom obrany Šojguom

Ruskí vojenskí blogeri spochybnili načasovanie videozáznamu s ministrom obrany Sergejom Šojguom, ktorý v pondelok zverejnili ruské médiá. Blogeri tvrdia, že vznikol ešte pred neúspešným pokusom o vzburu zo strany vodcu žoldnierskej Vagnerovej skupiny Sergeja Prigožina. Videozáznam, ktorý v pondelok priniesli ruské štátne médiá, je bez zvuku a má 47 sekúnd. Je na ňom Šojgu počas návštevy ruských vojakov v bojovej zóne na Ukrajine. Zverejnili ho na platforme Telegram a malo ísť o prvé verejné vystúpenie Šojgua po Prigožinovom víkendovom ťažení na Moskvu, ktorého cieľom bolo zvrhnutie vojenského vedenia krajiny.

Krátko po zverejnení videa ruskí vojenskí blogeri uviedli, že podľa ich odhadov vznikla snímka ešte pred vzburou. Šojgu sa počas vzbury vagnerovcov, ktorí v noci na sobotu dočasne obsadili juhoruské mesto Rostov nad Donom, na verejnosti neobjavil, ani udalosti nijako nekomentoval; rovnako ani náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy