Zatiahnuté, zmiešané prehánky
Bratislava
Katarína
25.11.2025
Lavrov pochválil premiéra Fica, Viktora Orbána a Andreja Babiša. Označil ich za pragmatikov
Zdielať na
Zahraničie

Lavrov pochválil premiéra Fica, Viktora Orbána a Andreja Babiša. Označil ich za pragmatikov

Archívna reportáž

S ruským šéfom diplomacie sa nedávno stretol aj poradca prezidenta Pellegriniho Ján Kubiš. Viac vo videu.

MOSKVA / Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil slovenského premiéra Roberta Fica, maďarského premiéra Viktora Orbána a pravdepodobného budúceho českého premiéra Andreja Babiša za pragmatikov, ktorým záleží na občanoch ich krajín. Lavrov tiež uviedol, že z pohľadu Moskvy západné mocnosti premárnili príležitosť podieľať sa na urovnaní konfliktu na Ukrajine.

"Nemáme žiadne ilúzie o ľuďoch, ktorí teraz vládnu na Západe. Spomeniem výnimku - maďarského premiéra Viktora Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica. Na čelo českej vlády teraz nastúpil Andrej Babiš. Títo ľudia sú pragmatici. Nie sú proruskí, sú jednoducho promaďarskí, proslovenskí, pročeskí a myslia na svojich občanov," povedal Lavrov. "Nechcú vyzývať svojich občanov, aby obetovali svoje deti na podporu nacistického režimu v Kyjeve," povedal ďalej.

Ukrajina už štvrtý rok odoláva rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Ruský prezident Vladimir Putin svoj rozkaz na inváziu ruských vojsk do susedného štátu v roku 2022 zdôvodnil okrem iného potrebou "odnárodniť" krajinu, hoci ju vedie prezident židovského pôvodu a krajná pravica hrá podľa výsledkov posledných volieb v ukrajinskej politike úplne okrajovú úlohu. Západ aj Kyjev opakovane vyhlásili, že ide len o zámienku na získanie ukrajinského územia.

Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu západné krajiny podporili Kyjev, poskytli mu podporu vo forme dodávok zbraní a uvalili na Rusko sankcie kvôli jeho agresii. Na stranu brániaceho sa Kyjeva sa postavila aj česká vláda premiéra Petra Fialu a Ukrajinu podporoval aj vtedajší slovenský kabinet Eduarda Hegera.

V roku 2023 sa na Slovensku vrátil k moci premiér Fico, ktorý dlhodobo kritizuje prístup Európskej únie k vojne na Ukrajine, ako aj politiku izolácie Ruska presadzovanú Bruselom. Orbán, ktorý je považovaný za najbližšieho Putinovho spojenca v EÚ a často zaujímal nepriateľský postoj voči Ukrajine, podľa agentúry AP kritizuje protiruské sankcie a odmieta vojenskú podporu Kyjeva zo strany Budapešti. Je tiež proti členstvu Ukrajiny v EÚ.

Babiš v minulosti vyhostil ruských diplomatov

Babiš, ktorý vlani s Orbánom založil europarlamentnú skupinu Patrioti pre Európu a ktorého strana ANO zvíťazila v októbrových parlamentných voľbách, bol českým premiérom už predtým, v rokoch 2017 až 2021. Jeho vláda v roku 2021 vyhostila desiatky ruských diplomatov v súvislosti s výbuchom v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014 po tom, ako česká rozviedka dospela k záveru, že doň boli zapletení agenti ruských tajných služieb. Moskva tento diplomatický krok opätovala a Rusko dodatočne zaradilo Českú republiku na zoznam tzv. nepriateľských štátov spolu s USA.

Politico pred časom napísal, že Babiš je verejne známy tým, že chce znížiť pomoc Ukrajine. Predseda ANO napríklad už skôr povedal, že ak bude jeho hnutie vo vláde, nebude dávať Ukrajine peniaze na zbrane priamo z rozpočtu. V minulosti tiež opakovane spochybňoval českú muničnú iniciatívu a hovoril o jej zrušení alebo odovzdaní NATO.

Český prezident Petr Pavel dnes uviedol, že v programovom vyhlásení vznikajúcej vládnej koalície ANO, SPD a motoristov sa Rusko nespomína ako hrozba ani ako spojenec a nie je v ňom ani zmienka o vôli plniť spojenecké záväzky. Pavel predtým požiadal Babiša, aby programové vyhlásenie vznikajúcej koalície doplnil o postoj budúcej vlády k vojne Ruska proti Ukrajine, o zahrnutie záväzku plniť spojenecké záväzky v NATO a o zvýšenie výdavkov na obranu. Vznikajúca koalícia tieto pozmeňujúce návrhy odmietla.

Premárnené šance

Lavrov uviedol, že z pohľadu Moskvy európske štáty premárnili šancu podieľať sa na riešení konfliktu na Ukrajine. "Premárnili ste svoje šance, ľudia," citovali agentúry šéfa ruskej diplomacie. "Tieto šance ste nevyužili, jednoducho ste ich premrhali," dodal Lavrov s odkazom na tzv. minské dohody.

Minský mierový proces na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny sa začal v roku 2014. Dohody, ktoré sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, predpokladali okrem iného prímerie a rokovania o samospráve Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s ukrajinským právom. Po prvej minskej dohode sa však Kyjev a Moskva začali navzájom obviňovať z jej porušovania.

Teraz už nemôže byť reč o sprostredkovaní Nemecka a Francúzska, zdôraznil Lavrov vo svojom najnovšom rozhovore. V tejto súvislosti vyzdvihol pozície Bieloruska, Turecka a Maďarska. A tiež USA, ktoré podľa neho "na rozdiel od Londýna, Bruselu, Paríža a Berlína" chápu iniciatívy na nájdenie riešenia.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy