442. deň na Ukrajine: Británia posiela Ukrajine rakety dlhého doletu

UKRAJINA / Veľká Británia posiela na Ukrajinu riadené strely s plochou dráhou letu Storm Shadow. Tieto informácie popoludní potvrdil britský minister obrany Wallace. Dosah týchto striel je vyšší ako 250 kilometrov. Ukrajinci tak vďaka nim môžu zasiahnuť ciele na Rusmi okupovanom polostrove Krym vrátane Krymského mosta. Ruské sily naďalej pokračujú v ostreľovaní ukrajinských miest a civilistov. V Záporožskej oblasti hlásia ukrajinské úrady najmenej 8 zranených. V Sloviansku zahynul po ruskom raketovom útoku jeden človek. Ukrajinská armáda zverejnila zábery tvrdých bojov, ktoré prebiehajú v okolí Bachmutu. Ukrajinci naďalej podnikajú lokálne protiútoky, ktorými sa im čiastočne darí vytláčať ruské jednotky. Ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore pre BBC vyhlásil, že Ukrajina potrebuje viac času na prípravu očakávanej protiofenzívy. Jej urýchlené spustenie by si podľa jeho slov vyžiadalo priveľa ľudských životov. Šéf ruských Wagnerovcov Prigožin naopak tvrdí, že ukrajinská protiofenzíva sa už začala.

+251 fotiek

Vojna na Ukrajine

Británia posiela Ukrajine rakety s dlhým doletom

Potvrdil vo štvrtok, 11. mája, britský minister obrany Ben Wallace. Moskva už varovala, že podnikne primeranú reakciu. TASR prevzala správu z portálu televízie Sky News. "Dnes môžem potvrdiť, že Spojené kráľovstvo daruje Ukrajine rakety Storm Shadow. Takéto rakety majú dlhý dolet, iba konvenčnú nálož a schopnosť presného úderu," povedal Wallace poslancom Dolnej snemovne britského parlamentu. "Dopĺňajú už darované systémy dlhého doletu, ako sú rakety HIMARS a Harpoon či napríklad ukrajinské riadené strely Neptun aj rakety dlhého doletu darované inými partnermi. Ukrajina má právo mať také schopnosti, aby sa mohla brániť. Používanie rakiet Storm Shadow umožní Ukrajine zatlačiť naspäť ruské sily nachádzajúce sa na ukrajinskom zvrchovanom území," vysvetlil.

Ukrajina dlho žiadala takéto zbrane, ale USA a ďalšie krajiny neboli ochotné ich dodávať pre prípad, že údery zasiahnu Rusko a to by viedlo k vyostreniu konfliktu. Moskva predtým varovala, aby spojenci Kyjeva neposkytovali zbrane dlhého doletu a neprekračovali tak "červenú čiaru". Rakety Storm Shadow majú operačný dolet vyše 560 kilometrov, píše Sky News. O ich dodaní z Británie na Ukrajinu už počas dňa informovali televízia CNN a agentúra DPA s tým, že dodávky avizoval britský premiér Rishi Sunak. Riadené strely dlhého doletu typu Storm Shadow by mohli potenciálne zasiahnuť ciele na ukrajinskom polostrove Krym anektovanom Ruskom, uviedla CNN s odvolaním sa na niekoľko nemenovaných západných zdrojov. Britské ministerstvo obrany sa podľa nej vtedy ešte nechcelo k otázke bezprostredne vyjadriť. Sunak ohlásil dodanie týchto rakiet počas návštevy Kyjeva a stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo februári tohto roka. Moskva vo štvrtok varovala, že jej ozbrojené sily "zodpovedajúco zareagujú", píše CNN. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odsúdil tento krok počas konferenčného hovoru s novinármi a sľúbil "ruskú odpoveď". "Toto si vyžaduje primeranú reakciu našej armády, ktorá prirodzene urobí so zreteľom na to patričné rozhodnutia," dodal Peskov.

Zelenskyj: Ukrajina potrebuje na začatie protiútoku viac času

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina potrebuje viac času na začatie dlho očakávanej protiofenzívy proti Rusku. Okrem toho ukrajinská armáda čaká na dodanie ďalšej sľúbenej vojenskej pomoci zo Západu. V rozhovore pre britskú stanicu BBC Zelenskyj vyhlásil, že očakávaná ofenzíva by mohla byť vo vojne rozhodujúca, pretože by prekreslila frontové línie, ktoré sa celé mesiace nemenili, informuje TASR. Podľa Zelenského to tiež bude rozhodujúca skúška pre Ukrajinu, ktorá chce dokázať, že zbrane a vybavenie, ktoré dostala od Západu, môžu viesť na bojisku k významným víťazstvám. Prezident Zelenskyj označil bojové brigády, z ktorých niektoré boli vycvičené krajinami NATO, za pripravené, ale povedal, že armáda ešte potrebuje "niektoré veci" vrátane obrnených vozidiel, ktoré "prichádzajú postupne". "S tým, čo už máme, môžeme ísť dopredu a uspieť. Stratili by sme ale veľa ľudí. Myslím si, že to je neprijateľné. Takže musíme počkať. Potrebujeme ešte trochu času," povedal Zelenskyj, keď vo svojom sídle v Kyjeve hovoril s korešpondentmi viacerých európskych verejnoprávnych médií. Kedy a kde sa ukrajinská ofenzíva začne, nie je známe, uviedla BBC, pričom pripomenula, že ruské jednotky medzičasom posilnili svoju obranu pozdĺž frontu, ktorý sa tiahne v dĺžke 1450 kilometrov - od Luhanskej a Doneckej oblasti na východe až po Záporožskú a Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny. 

Rokovania o obilnej dohode pokročili, tvrdí Turecko

Pri rokovaniach o dohode o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more nastal pokrok, oznámilo vo štvrtok Turecko. Rokovania o obilnej dohode, ktorej platnosť sa končí 18. mája, sa v utorok, 9. mája, začali v Istanbule. Zúčastňujú sa na nich predstavitelia Turecka, Ruska, Ukrajiny a Organizácie Spojených národov. Tieto strany sa teraz dohodli na pokračovaní technických stretnutí. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v stredu, 10. mája, uviedol, že obilná dohoda by mohla byť predĺžená o najmenej ďalšie dva mesiace.

OSN a Turecko pomohli vyjednať dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez tri čiernomorské prístavy vlani v júli s cieľom prispieť k riešeniu globálnej potravinovej krízy. Tá sa totiž po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu zhoršila. Rusko uviedlo, že dohodu po 18. máji nepredĺži, ak nebudú splnené jeho požiadavky na odstránenie prekážok, ktoré bránia jeho vlastnému vývozu obilia a hnojív.

V Bielorusku došlo po vypuknutí vojny na Ukrajine k novej vlne represií 

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo svojej najnovšej správe konštatuje, že Bielorusi sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine vystavení novej vlne represií. V správe zverejnenej OBSE vo štvrtok vo Viedni sa píše, že terčom represií v Bielorusku po začatí vojny na Ukrajine boli najmä tí, ktorí vyjadrovali svoj nesúhlas s vojnou alebo deklarovali podporu ukrajinskému ľudu. K trestnému stíhaniu viedlo aj zverejňovanie protivojnových tagov na sociálnych sieťach.

Podľa OBSE bolo za protesty proti vojne zadržaných približne 1 500 ľudí. V marci tohto roku 38 z 57 členských štátov OBSE vyzvalo na vyslanie vyšetrovacej misie do Bieloruska s cieľom zdokumentovať a zhodnotiť tam stav dodržiavania ľudských práv. Napriek žiadosti o spoluprácu Bielorusko odmietlo súčinnosť. Správa OBSE vypracovaná profesorom z univerzity Sorbonne Hervém Ascensiom preto vychádza z osobných rozhovorov vo Varšave a vo Vilniuse a z ďalšieho výskumu.

V správe OBSE sa uvádza, že represie v Bielorusku sa za posledné dva roky neustále zintenzívňujú a že vďaka viacerým právnym reformám má tamojšia vláda k dispozícii "celý arzenál právnych predpisov, ktorých cieľom je brániť akejkoľvek forme opozície". Podľa správy OBSE Bielorusko pri represiách uplatňuje politiku svojvoľného zatýkania a zadržiavania, ktorá je nezlučiteľná s medzinárodnými normami. OBSE tiež upozorňuje, že v miestach policajného zadržiavania dochádza aj k mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktoré je zamerané najmä na osoby považované za politických oponentov. Aj v marcovej správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa píše, že porušovanie práv ľudí, ktorí sú považovaní za odporcov Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, môže predstavovať zločiny proti ľudskosti. 

V Rusku pokutovali Google za dezinformácie o vojne a propagáciu LGBT+ 

Súd v Rusku vo štvrtok udelil spoločnosti Google pokutu tri milióny rubľov (vyše 36 000 eur) za neodstránenie videí z platformy YouTube, ktoré údajne šírili tzv. LGBT+ propagandu a nepravdivé informácie o špeciálnej vojenskej operácii, ako sa v Rusku musí označovať vojna voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters. Prokuratúra spresnila, že Google odmietol stiahnuť niekoľko videí zverejnených na YouTube, vrátane videí blogera, ktorého Moskva označila za tzv. zahraničného agenta. Videá boli o pároch rovnakého pohlavia vychovávajúcich deti a o LGBT+ komunite v meste Petrohrad.

Za posledný rok Moskva udelila západným technologickým spoločnostiam desiatky pokút v snahe sprísniť kontrolu nad obsahom, ktorý vidia používatelia internetu v Rusku. Okrem prijatia prísnych zákonov o cenzúre po rozpútaní vojny na Ukrajine v Rusku minulý rok sprísnili aj zákon o zákaze takzvanej LGBT+ propagandy. Zákon teraz zakazuje propagovať "netradičné sexuálne vzťahy" a pedofíliu, ale aj tiež šíriť informácie o sexuálnych menšinách v médiách, na internete, v reklame, knihách a vo filme. Zakazuje tiež šíriť informácie, ktoré by medzi mladistvými mohli vyvolať záujem o zmenu pohlavia. Zakázané má byť premietanie filmov obsahujúcich "materiály propagujúce netradičné sexuálne vzťahy a preferencie". Za porušenie tohto zákona môže byť uložená vysoká pokuta.

Prečítajte si tiež

441. deň na Ukrajine: Macron, Zelensky a Biden si uctili pamiatku novinára Soldina

​