Zatiahnuté
Bratislava
Andrej, Ondrej
30.11.2023
369. deň na Ukrajine: Ruská armáda podnikla na Ukrajinu ďalší útok dronmi
Zdielať na

369. deň na Ukrajine: Ruská armáda podnikla na Ukrajinu ďalší útok dronmi

KYJEV / Ruská armáda podľa ukrajinského generálneho štábu opäť cielila na Kyjevskú oblasť a hlavné mesto. Zo 14-tich dronov ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 11. V meste Chmelnyckyj na západe Ukrajiny likvidovali následky útoku. Zahynul pri tom záchranár, ďalší štyria ľudia sa zranili. Ruské sily nadránom útočili aj na Cherson, kde si zásahy vyžiadali jednu obeť a dve zranené osoby. Ukrajinskí obrancovia zverejnili zábery na úspešný útok na konvoj ruských tankov a obrnených vozidiel pri Vuhledare. Ten sa nachádza približne 150 kilometrov od Bachmutu. Moskva sa práve v okolí Bachmutu snaží už mesiace preraziť obrannú líniu a obsadiť mesto. Minulý týždeň britská rozviedka informovala o tom, že ruské sily sa zrejme pripravujú na ofenzívu práve v okolí mesta Vuhledar, ktoré čelí neutíchajúcej paľbe.

​Šéf OSN varuje, že v oblasti ľudských práv došlo k "zaradeniu spiatočky"

V ženevskom sídle OSN sa v pondelok, 27. februára, začalo výročné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva. Venované je najmä vyšetrovaniu vojnových zločinov spáchaných na území Ukrajiny od začiatku invázie ruskej armády. Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom prejave uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila najmasívnejšie porušovanie ľudských práv v súčasnosti a viedla k úmrtiam, ničeniu a vysídľovaniu obyvateľstva. Podľa Guterresa Úrad vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR) zdokumentoval už desiatky prípadov sexuálneho násilia voči mužom, ženám a dievčatám. Šéf OSN vo svojom prejave apeloval na vlády, aby rešpektovali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá je podľa neho často zneužívaná a používaná nie podľa toho, na čo je určená.

Guterres vo vystúpení poukázal nielen na vojnu na Ukrajine, ale aj na ohrozenie práv v dôsledku rastúcej chudoby, hladu a katastrof súvisiacich so zmenou klímy. Pripomenul, že zatiaľ čo v minulom storočí ľudstvo zaznamenalo ohromujúci pokrok v oblasti ľudských práv a ľudského rozvoja, teraz namiesto toho, aby sme v tomto pokroku pokračovali, sme zaradili spiatočku. Zasadnutie v Ženeve má trvať rekordne dlho – šesť týždňov. Po vystúpeniach najvyšších predstaviteľov OSN má počas prvých štyroch dní zasadnutia virtuálne alebo osobne vystúpiť takmer 150 ministrov a šéfov štátov a vlád. Budú medzi nimi ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Číny, Ukrajiny i Iránu. Rusko do Ženevy vysiela námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, ktorý vo štvrtok osobne vystúpi na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva.

Napriek výzvam mimovládnych organizácií pozorovatelia uviedli, že je nepravdepodobné, že dôjde k podobnému odchodu diplomatov z rokovacej sály ako vlani, keď sa prehrával videopríhovor ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Viacerí diplomati naznačili, že by sa mohli prijať iné opatrenia na vyjadrenie nesúhlasu. "Sme presvedčení, že Rusko si nezaslúži sedieť v tejto miestnosti. Budeme podľa toho konať," povedala novinárom ukrajinská veľvyslankyňa Jevhenija Filipenková. Okrem Ukrajiny sa Rada OSN pre ľudské práva má počas zasadnutia v Ženeve venovať aj ďalším naliehavým otázkam v oblasti ľudských práv: napríklad situácii v Iráne, Afganistane, Etiópii, Sýrii a Izraeli.

Momentálne nie sú podmienky na mier na Ukrajine, tvrdí Kremeľ v reakcii na čínsky plán

Kremeľ tvrdí, že v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Vyjadril sa tak v reakcii na návrh Číny na politické riešenie tamojšej situácie. "Plánu našich čínskych priateľov sme venovali značnú pozornosť, zatiaľ ale nevidíme naplnenú žiadnu z podmienok, ktoré sú nevyhnutné na to, aby celý tento príbeh smeroval k mieru," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Peking sa snaží zachovávať v súvislosti s vojnou na Ukrajine nestrannú pozíciu a zároveň stále udržiavať blízke vzťahy so svojím strategickým spojencom Ruskom. Čína zverejnila uplynulý piatok (24.2.) – pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu – 12-bodový dokument o politickom urovnaní tohto konfliktu. Rusko a Ukrajinu v ňom vyzýva, aby čo najskôr začali mierové rozhovory a tiež upozorňuje, že v konflikte na Ukrajine nesmú byť použité jadrové zbrane. Plán zároveň počítal s rešpektovaním územnej suverenity zúčastnených krajín.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne tento návrh privítalo a Číne poďakovalo za vyvinuté úsilie. Zároveň ale dodalo, že akékoľvek riešenie konfliktu musí zahŕňať uznanie ruskej anexie štyroch ukrajinských území. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v uplynulom septembri dekrét, ktorým anektoval ukrajinské administratívne územia – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť. Západ túto nezákonnú anexiu odsúdil. Ešte pred vyhlásením anexie sa konali takzvané referendá o pripojení týchto územných celkov k Ruskej federácii. Tieto ľudové hlasovania aleZápad i Kyjev označili za podvodné. Ani jednu z uvedených štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny Rusko neovláda v plnom rozsahu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že je potrebné, aby Kyjev spolupracoval s Čínou. "Zdá sa mi, že je tam v čínskom pohľade na vec rešpekt našej územnej celistvosti a bezpečnostných otázok," povedal. Zelenskyj zároveň vyjadril presvedčenie, že iniciovať akékoľvek mierové úsilie môže len krajina, ktorej územie bolo napadnuté. Čína svoj návrh na mierové riešenie zverejnila po tom, ako ju Západ obvinil, že zvažuje dodávky zbraní do Ruska. Peking tieto obvinenia ale popiera.

Kremeľ kritizoval EÚ za najnovší balík sankcií voči Rusku

Kremeľ kritizoval v pondelok Európsku úniu v súvislosti s najnovším balíkom sankcií voči Rusku za jeho vojenskú intervenciu na Ukrajine. "Toto všetko je absurdné," odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku o nových trestných sankciách, ktoré sa zameriavajú na dovedna 121 jednotlivcov a entít vrátane troch ruských bánk. V poradí už desiaty balík sankcií voči Moskve obsahuje aj obmedzenia v oblasti obchodu. O dohode veľvyslancov členských krajín EÚ informovalo ešte v piatok neskoro večer švédske predsedníctvo v Rade Európskej únie. Západné krajiny sa podľa Peskova – ako to podľa neho vyplýva z ich nelogického zoznamu – usilujú nájsť čoraz viac ľudí a entít, ktoré by mohli sankcionovať. "Hovoríme o takých kvalifikovaných ľuďoch, ktorým zaradenie na tento zoznam nespôsobí žiadne nepríjemnosti," povedal hovorca Kremľa.
Desiaty balík obsahuje podľa vyhlásenia Štokholmu cielené obmedzenia voči jednotlivcom a subjektom, ktoré podporujú vojnu na Ukrajine, šíria propagandu alebo dodávajú drony, ktoré Rusko používa vo vojne na Ukrajine. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ uviedlo, že nový balík obsahuje najprísnejšie a najrozsiahlejšie sankcie, aké kedy boli s cieľom pomôcť Ukrajine zvíťaziť vo vojne zavedené. Zaradenie na sankčný zoznam tiež znamená zmrazenie aktív v EÚ a zákaz vzťahujúci sa na udeľovanie víz.

Ukrajina uvalia sankcie na Isinbajevovú a Popova i na Prigožinove dcéry

Zelenskyj podpísal tri výnosy o implementácii rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) o sankciách voči občanom Ruskej federácie. Sankcie boli uvalené na viacerých ruských športovcov, ako aj na dve dcéry a niekoľko spoločností zakladateľa polovojenskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.
Zelenskyj vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook spresnil, že sankcie sa dotknú tých ruských občanov, ktorí sú zapletení do únosov ukrajinských detí, ruských športovcov, ktorí sa snažia dať šport do služby vojenskej agresii, ako aj Rusov spojených so súkromnými vojenskými spoločnosťami bojujúcimi na Ukrajine.
Podľa dokumentov zverejnených prezidentskou kanceláriou tak boli sankcie uvalené na 277 fyzických osôb a 92 právnických osôb. Týkajú sa okrem iných atlétky Jeleny Isinbajevovej, plavca Alexandra Popova, dcér zakladateľa polovojenskej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenija Prigožina Poliny a Veroniky, ako aj ľudí a firiem spojených s týmto kontroverzným podnikateľom. Okrem toho Ukrajina uvalila sankcie na hnutie Ľudový front pre Rusko (ONF), organizáciu ruského Červeného kríža, charitatívnu nadáciu Goľfstrim a ďalšie. Zelenskyj dodal, že tlak Ukrajiny i sveta na Rusko ako teroristický štát bude pokračovať.

Ruská armáda podnikla na Ukrajinu ďalší útok dronmi

Pri útoku dronmi, ktorý v noci na pondelok podnikla ruská armáda, prišla v Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny o život jedna osoba a štyri ďalšie boli zranené. Zásah dostalo niekoľko budov. Hasiči pokračujú v likvidácii požiarov, ktoré následne vypukli. Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že ruská armáda v noci na pondelok zaútočila na územie Ukrajiny 14 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid. Podľa predbežných údajov ukrajinskí vojaci zostrelili 11 z nich.
Letecký poplach bol vo viacerých regiónoch Ukrajiny vyhlásený v nedeľu neskoro večer. V Kyjeve a v Kyjevskej a Černihivskej oblasti boli aktivované systémy protivzdušnej obrany. Poplach bol postupne odvolávaný v pondelok po piatej hodine ráno miestneho času. Vedenie Kyjeva oznámilo, že nad mestom bolo zostrelených deväť šáhidov. Podľa predbežných údajov nedošlo k obetiam na ľudských životoch a nebola ani zasiahnutá infraštruktúra.

Úrady juhoukrajinskej Záporožskej oblasti informovali, že v dôsledku nočného útoku dronov došlo k dvom zásahom civilnej nebytovej infraštruktúry. Zranených nehlásili. Kyjev obviňuje Moskvu, že na civilné objekty na území Ukrajiny útočí iránskymi takzvanými kamikadze bezpilotnými lietadlami. Podľa americkej strany Teherán dodal ruskej armády stovky dronov, ktoré Rusko použilo na ničenie vojenských a civilných cieľov na Ukrajine. Rusko tieto obvinenia odmieta.
Irán priznal dodávky bezpilotných lietadiel do Ruska prvýkrát vlani v novembri - tvrdil, že šlo o limitovanú dodávku ešte pred inváziou ruskej armády na Ukrajinu.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy