Pandy necítia chuť mäsa kvôli génovej mutácii

Tieto zistenia by podľa vedcov mohli napomôcť nájsť spôsob ako zabezpečiť prežitie tohto ohrozeného živočíšneho druhu.

Tieto zistenia zverejnené v odbornom časopise Nature pochádzajú zo štúdie uskutočnenej vedcami Pekinského genómového inštitútu v Šen-čene na juhu Číny.

Štúdia ukázala, že pandy sa na Zemi pravdepodobne vyskytovali už pred troma miliónmi rokov s genetickým vybavením, ktoré sa vyvíja pomalšie ako u človeka a ďalších cicavcov.

Mutácie niektorých sekvencií chuťového génu u pandy veľkej, ktorý môže ovplyvňovať schopnosť cítiť ostré chute, ako napríklad mäso a ďalšie vysokoproteínové potraviny, u nej zrejme spôsobili výlučnú orientáciu na bambusovú diétu.

Ďalšie zistenia štúdie uskutočnenej na pande, pomenovanej po maskotovi čínskej olympiády Ťing-ťing, ukázali, že pokles populácie pandy veľkej nie je spôsobený tzv. príbuzenským krížením, pretože jej DNA v rôznych bunkách sa na mnohých miestach líši.

Genómová mapa Ťing-ťing odhalila, že pandy majú podobné genetické vybavenie ako psy a sú poddruhom čeľade medveďovité (Ursidae), čo potvrdzuje výsledky z predchádzajúcich štúdií.

Pandy ohrozuje ubúdanie ich prirodzeného životného prostredia, pytliačenie a nízka miera reprodukcie. Samice vo voľnej prírode majú za normálnych okolností mláďa každé dva alebo tri roky. Úroveň plodnosti pánd žijúcich v zajatí je ešte nižšia.

Vo voľnej prírode žije už len približne 1600 pánd, väčšinou v provincii S'-čchuan na juhozápade Číny. Ďalších 120 pánd žije v čínskych chovných staniciach a zoologických záhradách a približne 20 v zoo mimo Číny.