Raketový útok na Katar bol len divadlo pre verejnosť. Bývalý člen izraelskej armády odhaľuje pozadie útoku

BRATISLAVA / Irán zaútočil raketami na americké základne v Katare a Iraku. Išlo o skutočnú eskaláciu napätia, alebo len o "divadlo" pre domáce publikum? Bývalý príslušník izraelskej armády a vojenský analytik Tomáš Alner prehovoril o pozadí útoku, reakcii islamského sveta aj možných krokoch Bieleho domu.

„Išlo o dobre pripravené divadlo,“ tvrdí expert

Po útoku na americké základne v Katare boli nad hlavným mestom Doha viditeľné záblesky a bolo počuť explózie. Katar tvrdí, že raketový útok, ktorý údajne zachytil, nespôsobil obete na životoch. Bola iránska odveta prekvapením? Podľa vojenského analytika Tomáša Alnera, bývalého príslušníka izraelskej armády, išlo skôr o vopred pripravenú hru.

„Nešlo o odvetu, ale o dobre pripravené divadlo pre svetovú verejnosť, predovšetkým pre iránsku verejnosť. Iránska vláda si je vedomá, že nie je schopná čeliť vojenskej konfrontácii so Spojenými štátmi,“ vysvetľuje Alner. Podľa jeho slov Irán vopred informoval Spojené štáty aj Katar o plánovanom útoku. "Američania boli dopredu informovaní, niekoľko hodín dopredu. Táto základňa bola prázdna. Všetky lietadlá, ktoré tam mali, všetky stíhačky teda odleteli. Základňa bola evakuovaná. Následne Irán vystrelil symbolickú salvu jedenástich rakiet, ktoré boli zlikvidované všetky ešte nad katarským nebom."

Alner dodáva, že týmto gestom chcel Irán signalizovať, že nechce ďalšiu konfrontáciu, ale zároveň si musel "zachovať tvár".

Prečítajte si tiež

ONLINE: Pezeškiján vyhlásil vojnu s Izraelom za skončenú; Izrael za ňu „draho zaplatil“

​

Bez podpory spojencov

Napriek tradičným spojenectvám Iránu v islamskom svete, sa mu nedostalo výraznej podpory. Podľa Alnera je to dané najmä šíitskym charakterom Iránu a konfliktom so sunnitskými štátmi. "Osemdesiat percent moslimov sú sunniti, ktorí sú v pomerne veľkom konflikte ideologickom a dá sa povedať aj prakticky aj vojenskom na Blízkom východe s Iránom."

Analytik zdôrazňuje, že sunnitské štáty ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sú v skutočnosti "veľmi šťastní, že iránske nebezpečenstvo bolo aspoň čiastočne zažehnané." Slovná podpora prišla z Pakistanu, ale praktická pomoc žiadna. Alner poukazuje na to, že aj Rusko, ktoré Iránu dodáva zbrane v konflikte na Ukrajine, sa obmedzilo len na slovné vyjadrenia.

Bude reagovať Biely dom? Cena ropy je kľúčová

Ako bude na iránsky útok reagovať Biely dom? Alner poukazuje na to, že minuloročná podobná výmena paľby bola zo strany USA ignorovaná. Dôležitú úlohu zohráva aj postoj prezidenta Trumpa: "V záujme Donalda Trumpa je, aby si jeho vládu ľudia nepamätali ako vládu vojny. On nechce byť vojnový prezident, on chce byť mierový prezident, on sa vždy staval do role mierotvorcu."

Kľúčová je aj cena ropy. Alner uvádza, že Izrael zjavne kvôli tlaku zo strany USA nezaútočil na ropné polia a zariadenia v Iráne, aby predišiel prudkému nárastu cien ropy na svetových trhoch. "Takýto nejaký veľký konflikt v Iráne by znamenal jednoznačne veľké posuny v oblasti v oblasti cien ropy na celom svete. A to si Amerika nežiada," dodáva Alner, ktorý preto nepredpokladá eskaláciu konfliktu.

​

Iránsky jadrový program: Zničený alebo len spomalený?

Otázkou zostáva, či je iránsky jadrový program definitívne zničený. Alner pripúšťa, že obohatený urán mohol byť presunutý, no dodáva, že samotný program sa nedá úplne zlikvidovať. "On môže byť maximálne posunutý o niekoľko rokov dozadu a môže sa teoreticky Irán samozrejme vrátiť k aj k obohacovaniu uránu, aj k výrobe centrifúg, aj k výrobe ďalších komponentov jadrových zbraní."

Katar hrá na obe strany

Na záver Alner komentoval aj zapojenie Kataru a Iraku do konfliktu. Upozorňuje, že Irán informoval obe krajiny, že útočí len na americké základne. "Katar je taký jediný spojenec Iránu v arabskom svete. Oni hrajú na obe strany. Sú spojencami aj Spojených štátov, sú spojencami aj Iránu." Hoci sa Katar ohradil voči agresii, Alner nepredpokladá skutočnú reakciu, pretože ide o spriatelené režimy.

​