Kto získa Nobelovu cenu za mier? Trumpov tlak môže ovplyvniť rozhodovanie

Minuloročné udalosti môžu ovplyvniť rozhodovanie

Minuloročné udelenie Nobelovej ceny za mier, ktorú získala Venezuelčanka María Corina Machadová, bolo v 125-ročnej histórii ocenenia výnimočné. Stalo sa tak v čase, keď Trump opakovane loboval za to, aby cenu získal on. O niekoľko týždňov neskôr Machadová venovala svoju zlatú Nobelovu medailu Trumpovi v snahe získať jeho podporu pre svoje úsilie o demokratickú Venezuelu.

Päťčlenný výbor si preto podľa úradujúceho šéfa Nórskeho mierového inštitútu PRIO Haakona Gjerlöwa tento rok dá pozor na to, aby vybral osobnosť, ktorá dokáže ustáť Trumpov tlak.

„Myslím si, že minuloročné udalosti súvisiace s Nobelovou cenou za mier, keď ju Machado následne venovala Trumpovi, ovplyvnia niektoré úvahy (členov výboru),“ povedal Gjerlöw. „Jednou z obáv, ktoré môže výbor mať, je to, či udelenie ceny môže výbor vystaviť tlaku zo strany Donalda Trumpa. Myslím si, že výbor zváži, či cena neprinesie viac škody ako úžitku,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Nedostal som Nobelovu cenu, už nemusím myslieť na mier, napísal Trump nórskemu prezidentovi

Medzi možnými laureátmi je aj pápež

Podľa expertov by tak cenu mohol získať pápež Lev XIV., Medzinárodný trestný súd (ICC), Medzinárodný súdny dvor (ICJ) alebo osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva na okupovaných palestínskych územiach Francesca Albaneseová. Meno laureáta oznámia 9. októbra.

Lev XIV., prvý pápež narodený v USA, ktorého Trump pre kritiku amerického konfliktu s Iránom označil za slabého, vyhlasuje, že bude aj naďalej vystupovať proti vojne. Dôvodom na jeho ocenenie by mohla byť encyklika o umelej inteligencii, presadzovanie dialógu a mierového riešenia konfliktov, výzvy na rešpektovanie migrantov či humanitárna činnosť.

„Pápež je viac než len náboženská osobnosť. Stal sa významným názorovým vodcom,“ uviedol riaditeľ Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) Karim Haggág.

Talianka Albaneseová zase čelí útokom zo strany Spojených štátov a Izraela pre svoju kritiku spôsobu, akým Izrael vedie vojnu proti Hamasu v Pásme Gazy, ako aj pre kritiku okupácie Západného brehu Jordánu.

Výbor môže zvoliť aj menej kontroverzného kandidáta

Minuloročné prekvapivé udalosti však môžu mať na rozhodovanie výboru aj opačný vplyv. Jeho členovia sa môžu prikloniť k bezpečnejšej a menej kontroverznej voľbe, ktorá by Trumpa pravdepodobne nerozhnevala. Ten totiž z minuloročného nezískania ceny obvinil Nórsko, kde sa o laureátovi rozhoduje.

V takom prípade by cenu mohli získať sudánske komunitné skupiny Emergency Response Rooms (ERR), ktoré poskytujú pomoc počas občianskej vojny, alebo mimovládna organizácia Save the Children za pomoc deťom počas ozbrojených konfliktov.

Prečítajte si tiež

Trump vyzdvihol Machadovú za to, že mu venovala svoju Nobelovu cenu za mier

Výbor čelí tlaku 

Podľa historika Öivinda Stenersena, ktorý sa venuje Nobelovej cene za mier, je výbor zároveň pod drobnohľadom, aby reagoval na Trumpovo spochybňovanie medzinárodného poriadku.

„(Členovia výboru) čelia určitému tlaku, aby voči Trumpovi zaujali neústupný postoj,“ povedal. „V tejto vážnej medzinárodnej situácii si tento rok vyžaduje udelenie Ceny za mier za obranu liberálnej demokracie, medzinárodného práva a ľudských práv,“ doplnil.

To by mohlo viesť k oceneniu Medzinárodného trestného súdu, proti ktorému Washington podľa zdrojov pripravuje rozsiahle sankcie. Ocenenie Medzinárodného súdneho dvora by zase podporilo obranu suverenity národných štátov a mierové riešenie sporov.

Trumpove šance považujú za veľmi nízke

Predstavitelia Kambodže, Izraela a Pakistanu údajne nominovali na Nobelovu cenu za mier aj Trumpa. Gjerlöw však jeho šance označil za „veľmi nízke“.

Trumpov tlak na Nórsky Nobelov výbor šokoval mnohých ľudí. Patrila medzi nich aj filipínsko-americká novinárka a laureátka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová, ktorá uviedla, že minuloročné dianie sledovala s hrôzou.

„Násilníci neovládajú svet,“ povedala počas septembrovej návštevy Osla. „Existujú zásady, podľa ktorých žijeme. Sila neznamená právo,“ dodala.