Francúzi používajú na oslovenie milej osoby zdrobneninu

Miláčik, srdiečko, bábätko, či prosto moja láska - milovanú osobu možeme osloviť na tisíc spôsobov

Z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala spoločnosť TNS-Sofres, vyplýva, že 59 percent obyvateľov Francúzska používa na oslovenie srdcu blízkej osoby zdrobneniny. Pritom 25 percent respondentov uviedlo, že tak robí väčšinou, ďalších 25 percent tak oslovuje často a deväť percent síce zriedkavo, ale predsa len na oslovenie milej osoby použije zdrobneninu.

Ako ďalej uvádza denník Le Parisien, najčastejšie sa na oslovenie milovaného človeka používa slovo "miláčik", v prieskume tak uviedlo 26 percent opýtaných. Nasleduje spojenie so srdcom, teda "moje srdce" alebo "srdiečko" - používa ho deväť percent respondentov a potom ide "bábo" alebo "bábätko" - k tomuto osloveniu sa priznalo osem percent Francúzov. Potom ako oslovenie zaznieva "moja láska" alebo proste "láska" pre šesť percent ľudí a spojenia obsahujúce v oslovení zvieratko - s troma až štyrmi percentami.

Z prieskumu, uskutočnenom v dňoch 2. až 5. januára na reprezentatívnej vzorke 1000 osôb vo veku nad 18 rokov, vyplynulo, že zdrobneniny používajú častejšie muži ako ženy - 64 percent oproti 55 percentám.

Pre niektoré deti v Bratislave sa Deň svätého Valentína začne netradične - ako darček dostanú vystúpenie Dr. Klaunov. Fond Dr. Klaun rozhodol, že na Valentína zorganizuje 500. predstavenie. Jeho divákmi budú sluchovo postihnuté deti zo špeciálnych Základných škôl internátnych na Hrdličkovej a Drotárskej ulici, ako aj chlapci a dievčatá s mentálnym postihnutím z Domova sociálnych služieb profesora Matulaya.

Už pravidelne na Valentína organizuje Slovenský Červený kríž v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR a hematologicko-transfúznymi oddeleniami nemocníc Valentínsku kvapku krvi. Pracovníci SČK vyzývajú, aby v čase, keď sa hovorí o láske, ju prejavili aj ďalší ľudia darcovstvom krvi. Cieľom je motivovať mladých ľudí, aby sa stali novými bezpríspevkovými darcami krvi.

V 90. rokoch 20. storočia prenikla tradícia pripomínania Dňa zaľúbených, svätého Valentína, aj do štátov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Výraznú podporu sviatku začali poskytovať podnikatelia, obchodníci, výrobcovia cukroviniek, valentínskych suvenírov a darčekov.

Hypermarkety a supermarkety a ďalší predajcovia zamerali výzdobu, sortiment a reklamu na Deň zaľúbených. Niekoľko rokov už bývajú v ponuke aj špeciálne pohľadnice, takzvané "valentínky". Na ne si zaľúbení môžu napísať vyznania. Práve taký lístok má najbližšie k jednej z najstarších legiend o svätom Valentínovi.

Legenda hovorí, že pôvodne pohanský kňaz Valentín, obrátený na kresťanskú vieru, žil v Ríme v treťom storočí po Kristovi. V Rímskej ríši v tom čase platil dekrét cisára Claudia, zakazujúci vojakom oženiť sa. Manželské radosti by totiž, vraj, mohli odvádzať vojakov od plnenia ich povinností. Svätý Valentín pokladal nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával. Za to skončil vo väzení. Aj tam pomáhal kresťanom, posilňoval ich modlitbami a robil zázraky. Najznámejším je vrátenie zraku žalárnikovej dcére.

Keďže Valentín sa viery nevzdal, 14. februára roku 270 ho Rimania popravili. Legenda dodáva, že Valentín stačil pred smrťou napísať lístok dcére žalárnika s vyznaním lásky. To sa stalo základom valentínskej tradície. Rôzne darčeky, cukrovinky i drahé dary sú podľa historikov "vylepšením" tradície, ktoré priniesli moderné časy.

V celej Európe je Deň svätého Valentína spojený s kvetmi, cukrovinkami a romantickou večerou. Jednotlivé krajiny sa líšia v tom, akú dôležitosť pripisujú tomuto sviatku jednotlivé generácie a koľko sú ľudia ochotní minúť.