1172. deň na Ukrajine: Kyjev a spojenci vyzývajú na 30-dňové prímerie

KYJEV / 30-dňové bezpodmienečné prímerie alebo rozsiahle protiruské sankcie koordinované so Spojenými štátmi. To sú možnosti, ktoré v sobotu (10. 5.) na diaľku predostreli ruskému prezidentovi Putinovi lídri krajín, podporujúcich Ukrajinu. Urobili tak po dohode s prezidentom Spojených štátov Trumpom a ukrajinským prezidentom Zelenským. Kremeľ označil vyhlásenia Európanov za konfrontačné. Rusko sa vraj nenechá zastrašovať.

+295 fotiek

Vojna na Ukrajine

Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája, uviedol v sobotu ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. ​"Ukrajina a všetci spojenci sú pripravení na úplné bezpodmienečné prímerie na zemi, vo vzduchu i na mori na najmenej 30 dní so začiatkom od pondelka," napísal Sybiha na platforme X. "Ak bude Rusko súhlasiť a bude zabezpečené účinné monitorovanie, trvalé prímerie a opatrenia na budovanie dôvery môžu vydláždiť cestu k mierovým rokovaniam," dodal.

Vyjadrenia šéfa ukrajinskej diplomacie prišli v čase návštevy lídrov najdôležitejších európskych spojencov Kyjeva - Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska - v ukrajinskom hlavnom meste. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v Kyjeve stretli na rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, na ktorom sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusko vyzvali, aby s prímerím súhlasilo, v opačnom prípade mu pohrozili novými „masívnymi“ sankciami na energetický a bankový sektor.

Štátnici tiež v sobotu na rokovaniach absolvovali spoločný telefonický rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, píše agentúra AFP. "Po stretnutí koalície ochotných v Kyjeve malo všetkých päť lídrov s (Trumpom) plodný telefonát zameraný na mierové úsilie," spresnil Sybiha. Tzv. koalíciu ochotných tvorí zhruba 30 krajín, ktoré pod vedením najmä Británie a Francúzska diskutujú o podpore prípadnej mierovej dohody sprostredkovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Trump a jeho administratíva uviedli, že 30-dňové prímerie by mohlo byť prvým krokom na ceste k udržateľnej mierovej dohode, pripomína The Guardian. Ukrajina avizovala, že je pripravená prímerie zaviesť, Rusko ho však dosiaľ odmietalo s tým, že tak urobí len vtedy, ak prestane Západ dodávať Ukrajine zbrane.

Prečítajte si tiež

1171. deň na Ukrajine: Výročie konca 2. svetovej vojny v Kyjeve

Kremeľ obvinil Európu z protichodných a konfrontačných vyhlásení

Kremeľ obvinil v sobotu európske krajiny z protichodných a konfrontačných vyhlásení voči Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, ako sa v sobotu lídri tzv. koalície ochotných spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí na Ukrajine a pohrozili Rusku „masívnymi“ sankciami, ak s prímerím nebude súhlasiť. TASR o tom informuje podľa denníka The Guardian.

"Z Európy počúvame veľa protichodných vyhlásení. Vo všeobecnosti sú skôr konfrontačné, než zamerané na snahu oživiť naše vzťahy," povedal Peskov, ktorého citovala ruská agentúra Interfax. Koalícia ochotných Rusko vyzvala, aby s týmto navrhovaným prímerím súhlasilo, pričom v opačnom prípade mu pohrozili novými „masívnymi“ sankciami na energetický a bankový sektor. "Dohodli sme sa, že v prípade porušenia tohto prímeria, budú Európanmi a Američanmi pripravené a skoordinované rozsiahle sankcie," povedal Macron.

Tzv. koalíciu ochotných tvorí zhruba 30 krajín, ktoré pod vedením najmä Británie a Francúzska diskutujú o podpore prípadnej mierovej dohody sprostredkovanej americkým prezidentom Trumpom.

Prečítajte si tiež

1170. deň na Ukrajine: Ukrajina a Rusko sa obviňujú zo stoviek prípadov porušenia prímeria

​Európski lídri si v Kyjeve pripomenuli obete vojny

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda poľskej vlády Donald Tusk si v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev uctili pamiatku obetí ruskej vojenskej invázie. Obetiam vzdali hold minútou ticha na pamätnom mieste na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva v spoločnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho manželky Oleny. Macron predtým vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, informuje TASR podľa agentúr DPA a AFP.

Improvizované pamätné miesto na časti trávnika na námestí vzniklo spontánne po tom, čo Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. Príbuzní či priatelia obetí vojny sú vyzývaní, aby na trávnik umiestnili malú vlajku za každú z nich. Ukrajinské obete vojny v súčasnosti pripomínajú desaťtisíce vlajok, fotografií a ďalších spomienkových predmetov.

Podľa oficiálnych údajov prišlo počas bojov na Ukrajine od začiatku invázie o život viac než 43.000 ukrajinských vojakov. Neoficiálne odhady hovoria o vyše dvojnásobku tohto počtu, píše DPA. OSN stanovuje počet civilných obetí vojny na najmenej 13.000.