V Únii pociťuje 39 percent moslimov diskrimináciu

VIEDEŇ, BRUSEL / Väčšina moslimských migrantov, ktorí v prvej či druhej generácii žijú v niektorej z 15 členských krajín EÚ, cítia spolupatričnosť s týmto štátom a často dôverujú demokratickým inštitúciám viac než väčšinovej populácii. Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi viac než 10 000 ľuďmi z 15 unijných krajín urobila viedenská Agentura EU pre základné práva. Prieskum tiež ukázal, že 39 percent opýtaných pociťovalo v posledných piatich rokoch opakovane diskrimináciu pre svoj etnický či imigrantský pôvod.

K diskriminácii, obťažovaniu a častejším policajným kontrolám jednoznačne prispieva viditeľne nosená symbolika, napríklad tradičné či náboženstvom podmienené oblečenie. Pri hľadaní práce zaznamenalo podľa prieskumu diskrimináciu pre oblečenie 35 percent moslimských žien, ale len 4 percentá mužov. 

Diskrimináciu priamo na základe svojho náboženského presvedčenia pociťovalo 17 percent opýtaných. Pri hľadaní bytu, práce či zdravotného ošetrenia hrala podľa prieskumu u polovice respondentov diskriminačnú úlohu ich farba pleti, vzhľad či meno. 

"Každý incident a zločin z nenávisti poškodzuje ich zapojenie do spoločnosti a znižuje šance pri hľadaní zamestnania," upozornil šéf FRA Michael O´Flaherty. Hrozí tak podľa neho riziko, že sa títo ľudia a ich komunity odcudzia väčšinovej spoločnosti s možnými nebezpečnými dôsledkami.

Plné občianstvo krajiny, v ktorej žijú, malo podľa prieskumu len 53 percent moslimských respondentov. Ďalších 15 percent malo povolenie k pobytu platné na dobu kratšiu než päť rokov či takým dokumentom vôbec nedisponovalo.

Skoro polovica (48 percent) respondentov nemala problém s tým, že by si člen rodiny vzal niekoho s iným náboženským vyznaním. Problémy by s tým malo 17 percent opýtaných. V nedávnom prieskume Eurobarometru medzi únijnou populáciou dalo pritom 30 percent respondentov najavo, že by im prekážalo, keby sa ich syn či dcéra zamiloval do niekoho s moslimským vierovyznaním.

Moslimom, ktorí sa zúčastnili prieskumu, vo väčšine (92 percent) nevadia susedia iného vierovyznania. Plných 23 percent by ale malo problém mať za suseda homosexuála či bisexuála a 30 percentám by ako sused vadila transsexuálna osoba. Ženy boli v prieskume k podobným možnostiam o niečo otvorenejšie než mužskí respondenti.

Prieskum FRA uskutočnila medzi 10 527 ľuďmi, ktorí sa sami označili za moslimov, v Rakúsku, Belgicku, na Cypre, v Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, na Malte, v Holandsku, v Slovinsku, Španielsku, Švédsku a v Británii.