Možný vývoj po brexite: Demisia Camerona, ekonomické problémy, chaos

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

LONDÝN / V nadchádzajúcom britskom referende o prípadnom odchode Británie z EÚ, ktoré sa uskutoční 23. júna, budú Briti hlasovať podobným spôsobom, ako pri parlamentných voľbách.

Otázka v referende bude znieť: "Mala by Veľká Británia zostať členom Európskej únie, alebo by mala EÚ opustiť?"

Zahraničné agentúry vytvorili 5 hlavných scenárov a dopadov po prípadnom brexite:

1. demisia britského premiéra Davida Camerona

Predseda vlády David Cameron dal síce najavo, že vo funkcii zostane aj v prípade, že sa Briti vyslovia pre brexit, podľa niektorých hlasov z jeho strany by ale premiérova pozícia bola neudržateľná. Iní zase tvrdia, že brexit by Cameronovu pozíciu naopak posilnil, pretože sa očakáva pád libry a nikto si nebude želať ďalšiu nestabilitu spôsobenú odstúpením premiéra.

V každom prípade podľa hlasov z tábora konzervatívcov zostane strana bez ohľadu na výsledok referenda rozdelená. Kritici premiérovi vyčítajú, že presviedčal Britov pomocou zavádzajúcich, ba dokonca lživých tvrdení. Camerona za kampaň kritizoval napríklad bývalý starosta Londýna Boris Johnson, ktorý je podľa agentúry AFP možným nástupcom Camerona.

2. ohrozená jednota Veľkej Británie

Predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeon už varovala, že prípadný odchod Británie z Európskej únie by mohol vyvolať nové referendum o nezávislosti Škótska. Zdôraznila tiež, že veľa ľudí v roku 2014 hlasovalo pre zachovanie zväzku s Londýnom, lebo si prialo zostať v EÚ.

Škóti vtedy pomerom 55 ku 45 percentám odmietli nezávislosť. V prípade brexitu by podľa Sturgeon výrazne vzrástla podpora škótskej nezávislosti. Orieškom by tiež bolo Severné Írsko, kde by mohli vzniknúť prechody na hraniciach s Írsku republiku a mohol by byť ohrozený krehký pokoj v Ulsteri. "Hovorím, že zlý výsledok 23. júna bude mať vplyv na našu úniu (britských ostrovov). To znamená, že v hlasovaní ide o samotnú jednotu Spojeného kráľovstva," povedal napríklad bývalý konzervatívny premiér John Major.

3. chaos v EÚ

Po brexite sa odchod Británie z EÚ bude riešiť podľa pomerne všeobecne formulovaného päťdesiateho článku záverečných ustanovení zmluvy o EÚ. Znamená však okrem iného, že po 23. júni nepríde pre Britov ani EÚ nejaká okamžitá a prelomová zmena.

Podľa článku 50 sa po tom, čo Londýn ostatné krajiny dvadsaťosmičky o svojom zámere odísť informuje, začne dojednávať dohoda o presných podmienkach vystúpenia. Až pri týchto rokovaniach teda bude vznikať predstava o ďalšej podobe vzťahov medzi britskými ostrovmi a "zostávajúcimi" v EÚ vrátane ďalšieho prístupu na jednotný trh. Už teraz sú Briti mimo schengenského priestoru či eurozóny, o nich teda nutné hovoriť nebude.

Krajina ale v únii skončí až okamihom nadobudnutia platnosti dohody alebo - ak sa ju nepodarí včas dojednať - dva roky po tom, čo by oznámila zámer odísť. Podľa agentúry AFP tiež môže hroziť to, že by o vystúpení z EÚ mohli začať uvažovať aj ďalšie únijné krajiny.

4. ťažkosti britskej ekonomiky

Prakticky všetky odborné britské i medzinárodné hospodárske organizácie (britská centrálna banka, MMF, OECD, agentúra Bloomberg a ďalšie) tvrdia, že britskú ekonomiku prípadný brexit výrazne zasiahne.

Ako posledný sa k tejto záležitosti vyjadril britský minister financií George Osborne, ktorý očakáva, že brexit by britské hospodárstvo znižoval po dva roky o šesť percent oproti stavu, v akom by HDP bolo, keby Británia odhlasovala zotrvanie v EÚ. Vyhlásil tiež, že očakáva prudký rast inflácie a až 18-percentné zníženie cien bytov a domov. Podľa finančnej skupiny HCBS by po brexite mohla tiež až o 20 percent oslabiť libra.

5. migrácia

Predstavitelia kampane Vote Leave (hlasujte za odchod) sľubovali, že keď Británia z EÚ odíde, budú presadzovať zavedenie bodového systému regulujúceho migráciu, aký má napríklad Austrália. To by znamenalo väčšiu kontrolu a možnosť vyberať si migrantov s potrebnou kvalifikáciou aj z krajín EÚ.

Únijní predstavitelia sa už nechali počuť, že by v tom prípade na seba nenechali dlho čakať opatrenia namierené proti Britom pracujúcim v EÚ. Vietor do plachiet zástancov brexitu priniesli nedávno zverejnené čísla britského štatistického úradu, podľa ktorých čistá migrácia - teda rozdiel medzi počtom novo prichádzajúcich a odchádzajúcich cudzincov - vlani predstavovala 300 000 osôb. Len z krajín Európskej únie pribudlo vlani 180 000 imigrantov.