Keby sme zaviedli garantovaný príjem, Slováci by dostávali 200 eur

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Referendum vo Švajčiarsku spustilo množstvo debát. Ľudia hlasovali o možnosti zavedenia garantovaného príjmu od štátu. Každý Švajčiar by dostával mesačne 2 200 eur, ale štát by zrušil všetky sociálne dávky.

Proti hlasovali až 77 percent ľudí. Tí si uvedomujú, že garantovaný príjem od štátu nie je úplne zadarmo a neznamená to, že už nikto z nich nebude musieť chodiť do práce.

"Základný príjem je nastavený tak, aby vám zabezpečil základné prežitie. U nás by to nemohlo byť viac ako 200 eur, čo je životné minimum a z toho sa nedá vyskakovať. Áno, sú ľudia, ktorí by prestali pracovať, ale väčšina ľudí by pracovala ďalej," ozrejmuje ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Nejde pritom o príjem, na ktorý by mal každý nárok. Je to len akýsi druh sociálnej dávky pre všetkých. Tá by mala nahradiť súčasný systém.

Zrušenie sociálnych dávok

Švajčiarsko by zrušilo všetky sociálne dávky, ktoré má. To jest príspevky, prídavky, invalidné dôchodky, podporu v nezamestnanosti aj životné minimum a ďalšie. Bez práce by zostali pracovníci, ktorí sa o túto administratívu starali. Zrušili by niekoľko úradov.

Z ušetrených peňazí by balík ešte o čosi navýšili a potom ho rovným dielom rozdelili medzi všetkých dospelých obyvateľov Švajčiarska. V ich ekonomike by to znamenalo 2 200 eur pre každého dospelého človeka.

Experiment z Kanady

Nejde pritom o novinku. Garantovaný príjem od štátu je ekonomická vízia stará asi 50 rokov. V minulosti ju testovali v malom kanadskom mestečku a výsledky boli prekvapivé.

Ľudia si vďaka peniazom od štátu dorobili vzdelanie a vzrástla aj pôrodnosť. Na druhej strane vzrástla aj rozvodovosť, pretože ženy už neboli finančne závislé od manželov.

Vďaka finančnej istote klesol počet psychických ochorení a samovrážd. Klesla dokonca aj nezamestnanosť a príjmy obyvateľov mestečka rástli, pretože s peniazmi od štátu mali lepšiu vyjednávaciu pozíciu so zamestnávateľom.

"Otázne je, či môžeme experiment z jedného malého kanadského mesta rozširovať na celé krajiny a na úplne iné kultúry, ako je napríklad Slovensko. Nie je tajomstvom, že aj na Slovensku máme napríklad sociálne skupiny, ktoré žijú už teraz zo životného minima a ktoré je veľmi blízke tomu najzákladnejšiemu príjmu. Otázkou je, či by naozaj všetky tie dodatočné peniaze išli na vzdelanie a zdravie alebo či by nám narástla sociálna patológia v zmysle zvýšeného alkoholizmu alebo spotreby cigariet," polemizuje Baláž.

Roboty a softvéry

Krajiny a ich obyvatelia sú zatiaľ pri reforme sociálneho systému opatrné. V budúcnosti podľa ekonóma ale garantovanému príjmu nevyhneme.

Analýzy trhu práce ukazujú, že v priebehu 20 rokov zanikne až 40 percent kvalifikovaných pracovných pozícií.

"Dnes existujú softvéry, ktoré v Amerike spracúvajú rozsudky súdov či roboty, ktoré vykonávajú operácie, opisujú snímky z lekárskych vyšetrení. Sú softvéry, ktoré píšu novinové články. Je možné, že v dôsledku prudkého nástupu softvérov a robotov v budúcnosti veľká časť kvalifikovaných ľudí príde o prácu a potom je otázka, z čoho bude žiť takáto vrstva populácie. Možno bude naozaj nutné zaviesť ten základný príjem pre každého," dodáva.

Peniaze do rozpočtu by podľa ekonóma štáty získavali formou vyššieho zdanenia spoločností, ktoré budú využívať prácu robotov a softvérov, ktoré nahradili ľudí.

Švajčiari odmietli garantovaný príjem 2 200 eur, Slováci by dostávali 200 eur, pozrite si reportáž: