Mapa pokladov môže odhaliť neznáme praveké živočíchy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SVET / Na Zemi sa stále môžu nachádzať fosílie pravekých živočíchov, ktoré vedci dosiaľ neobjavili. Dvojica paleontológov vytvorila unikátnu „mapu pokladov“, ktorá ukazuje, kde by mohli byť ukryté pozostatky neznámych druhov. Po preskúmaní 540 miliónov rokov histórie morského života pritom prišli na prekvapivé zistenie. Najväčší potenciál na nové objavy nemusia mať najstaršie horniny, ale tie z geologicky mladších období.
Ako sa zvieratá v bratislavskej zoologickej záhrade schladia počas horúcich letných dní? Obyvatelia ZOO Bratislava zvládajú vysoké teploty a užívajú si osvieženie. (jún 2026)
To najdôležitejšie z článku:
-
Vedci vytvorili mapu možných nálezísk neznámych pravekých druhov. Má pomôcť paleontológom určiť, kde hľadať nové fosílie.
-
Analyzovali 540 miliónov rokov histórie morského života. Zamerali sa na živočíchy, ktoré kedysi obývali plytké moria.
-
Najväčší potenciál nemusia mať najstaršie horniny. Výskum ukázal, že významné objavy môžu priniesť aj mladšie geologické vrstvy.
-
Mimoriadne sľubné je obdobie kenozoika. Začalo sa približne pred 66 miliónmi rokov a jeho fosílny záznam stále obsahuje medzery.
-
Mapa môže zmeniť plánovanie paleontologických expedícií. Vedcom pomôže sústrediť výskum na menej preskúmané oblasti.
Na Zemi zostáva množstvo neobjavených fosílií
Hoci paleontológovia skúmajú pozostatky dávnych organizmov už celé generácie, história života na našej planéte stále obsahuje množstvo neznámych. Fosílie totiž vznikajú len za určitých podmienok a zachová sa iba malá časť organizmov, ktoré kedysi žili na Zemi.
Ešte menšie množstvo skamenelín sa vedcom podarilo objaviť. Niektoré oblasti sveta sú preskúmané pomerne dôkladne, zatiaľ čo iným sa paleontológovia venovali len okrajovo. Práve na tieto rozdiely sa zamerali Thomas A. Neubauer z Bavorských štátnych prírodovedných zbierok v Nemecku a Mathias Harzhauser z Prírodovedného múzea vo Viedni. Ich cieľom bolo zistiť, kde by mohli vedci v budúcnosti nájsť fosílie dosiaľ neznámych pravekých živočíchov.
Preskúmali 540 miliónov rokov histórie
Výskumníci analyzovali údaje o morských živočíchoch, ktoré počas uplynulých 540 miliónov rokov obývali plytké morské prostredie. Využili pritom medzinárodnú databázu Paleobiology Database, ktorá zhromažďuje publikované záznamy o fosílnych nálezoch z celého sveta. Na základe získaných údajov vytvorili mapu oblastí, kde sa už fosílie našli, ale aj miest, v ktorých paleontologické poznatky stále chýbajú. Tieto informácie následne porovnali s geologickými údajmi, aby určili oblasti s dostupnými horninovými vrstvami, ktoré by mohli obsahovať ďalšie skameneliny.
Najväčšie prekvapenie priniesli mladšie horniny
Výsledky analýzy spochybnili predpoklad, že najväčšiu šancu na objavenie neznámych pravekých druhov ponúkajú najstaršie geologické obdobia. Paleozoikum a mezozoikum, ktoré spolu predstavujú stovky miliónov rokov histórie Zeme, už priniesli množstvo významných fosílnych nálezov. Podľa vedcov sú však mnohé ich plytké morské usadeniny pomerne dôkladne preskúmané. Prekvapivo veľký potenciál na nové objavy preto môže mať kenozoikum, ktoré sa začalo približne pred 66 miliónmi rokov. Znamená to, že dôležité chýbajúce časti histórie pravekého života by sa mohli nachádzať aj v horninách, ktoré sú výrazne mladšie než tie z obdobia dinosaurov.
Mapa môže vedcom ušetriť roky práce
Nová mapa má paleontológom pomôcť pri rozhodovaní, kam nasmerovať budúce výskumné expedície. Namiesto opakovaného skúmania známych lokalít sa môžu zamerať na oblasti, kde existuje väčší potenciál objaviť dosiaľ neznáme fosílie.
„Skutočnosť, že mnohé oblasti Zeme zostávajú nepreskúmané, dáva nádej na cenné nové objavy,“ uviedol Thomas A. Neubauer podľa vyjadrenia Bavorských štátnych prírodovedných zbierok. Vedci zároveň upozorňujú, že mapa nie je zárukou objavenia nového druhu. Predstavuje však spôsob, ako lepšie plánovať výskum a efektívnejšie využívať dostupné možnosti.
Nové objavy sa môžu ukrývať aj v múzeách
Výsledky výskumu nemusia pomôcť iba pri vykopávkach. Užitočné môžu byť aj pri skúmaní existujúcich múzejných zbierok.
V depozitároch sa totiž nachádzajú fosílie, ktoré čakajú na podrobné vedecké preskúmanie. „Práve preto, že rozširovanie fosílneho záznamu je pomerne náročné a napreduje len pomaly, môže naša práca pomôcť výskumníkom na celom svete cielene zamerať výskum na tieto stále do veľkej miery nepreskúmané oblasti,“ vysvetlil Neubauer. Podľa paleontológa tak mapa poskytuje cenný návod na plánovanie budúcich výskumných projektov a vykopávok, ale aj na preskúmanie múzejných zbierok, ktoré ešte neprešli odbornou analýzou.