Mačkám skracovali uši, psov česali hodvábom. Tieto zvyky zo stredoveku vás poriadne prekvapia

V stredoveku mali zvieratá v domácnostiach predovšetkým praktické využitie. Psy strážili domy, pomáhali pri love a chránili hospodárske zvieratá. Mačky zase udržiavali pod kontrolou myši a ďalších škodcov, píše portál Medievalists.net. To však neznamená, že si k nim ľudia nevytvárali citové putá. Historické záznamy dokazujú, že zvieratá sa stávali milovanými spoločníkmi, ktorým majitelia venovali osobitnú starostlivosť.

Historička Kathleen Walker-Meikle sa v knihe Medieval Pets venuje práve vzťahom medzi ľuďmi a ich zvieracími spoločníkmi. Napríklad taliansky básnik Francesco Petrarca vlastnil niekoľko psov. Jedného z nich si osvojil po tom, ako ho našiel opusteného v dome, kde sa zdržiaval. Ešte neobvyklejší príbeh sa spája s talianskou šľachtičnou Isabellou d'Este, ktorá žila na prelome stredoveku a renesancie. Chovala niekoľko mačiek a keď v roku 1510 uhynul jej kocúr Martino, vystrojila mu riadny pohreb, počas ktorého zaznela dokonca smútočná reč.

Prečítajte si tiež

FOTO: Ryšavá mačka má nezvyčajnú prácu. To, čo robí pre seniorov, dojalo milióny ľudí

Psy mali vlastné priestory aj špeciálny jedálniček

Jedny z najpodrobnejších stredovekých odporúčaní sa zachovali o starostlivosti o lovecké psy. Koncom 14. storočia napísal francúzsky šľachtic Gaston III., gróf z Foix, rozsiahlu príručku o poľovníctve s názvom Livre de Chasse. Podrobne v nej opísal, ako by mali poľovníci zabezpečiť pohodlie a zdravie svojich psov.

Psie búdy mali byť podľa neho drevené, vyvýšené nad zemou a chránené pred nepriaznivým počasím. Psy mali mať prístup do slnečného dvora, kde sa mohli voľne pohybovať a hrať. Sluhovia mali každé ráno čistiť priestory, v ktorých psy žili, pravidelne im vymieňať slamu a dvakrát denne zabezpečiť čerstvú vodu. Nechýbali ani pravidelné prechádzky a pohyb na lúke.

Prečítajte si tiež

Prišiel o nohu, no nevzdal sa. Psík Champ dnes pomáha ľuďom a získal prestížny titul

Starostlivosť sa týkala aj stravovania. Lovecké psy dostávali chlieb s otrubami a mäso z ulovenej zveri. Ak ochoreli, pripravovali im výživnejšie jedlá vrátane kozieho mlieka, fazuľového vývaru, nasekaného mäsa či vajec s maslom. Gaston kládol dôraz aj na výcvik. Odporúčal odmeňovať dobré správanie a opravovať chyby, no zároveň zdôrazňoval význam komunikácie medzi človekom a zvieraťom. „So svojimi psami hovorím ako s človekom,“ napísal šľachtic, ktorý veril, že jeho psy mu rozumejú a poslúchajú ho.

+10 fotiek

Mačky

Srsť česali hodvábom

Podrobné návody na starostlivosť o psy sa zachovali aj zo stredovekého islamského sveta. Arabskí autori odporúčali, aby lovecké psy spali blízko svojich majiteľov, nie však priamo v ich posteli. Verili, že tak budú priateľskejšie a poslušnejšie. Dôležitá bola aj čistota a pohodlie. Psy mali mať mäkkú podstielku a nemali byť umiestnené príliš blízko pri sebe, aby sa znížilo riziko šírenia chorôb.

Zaujímavé boli aj odporúčania týkajúce sa stravovania. Počas jesene a zimy niektorí autori radili kŕmiť lovecké psy iba raz denne, približne pri západe slnka. Na jar a v lete im, naopak, odporúčali podávať menšie porcie viackrát za deň. Jedlo tvorilo najmä mäso namočené v hovädzom vývare, chlieb či mlieko.

Prečítajte si tiež

Svetový unikát: Pes vycvičený na hľadanie „morských zvratkov“ sa stal zvieraťom roka!

Stredovekí autori si uvedomovali aj význam fyzického kontaktu. Odporúčali psy pravidelne hladkať, škrabkať a česať. Na starostlivosť o srsť sa dokonca spomínal aj príjemný materiál, akým bol hodváb.

Mačky milovali hladkanie už pred stovkami rokov

Mačky boli v stredoveku bežnými obyvateľkami domov, kláštorov a ďalších budov. Ľudia si ich cenili najmä pre schopnosť chytať hlodavce. Zachované texty však ukazujú, že obdivovali aj ich hravosť a spoločenskú povahu.

Jedným z učencov, ktorí sa správaním mačiek zaoberali, bol filozof a prírodovedec Albert Veľký, žijúci v 13. storočí. Vo svojom diele o zvieratách si všimol, že mačky majú rady nežné dotyky. „Mačka miluje jemné hladkanie ľudskými rukami a je hravá, najmä keď je mladá,“ opísal.

Nie všetky jeho odporúčania však boli rozumné. Veril napríklad, že mačkám treba skracovať uši, aby im do nich v noci nevnikala rosa. Tvrdil tiež, že odstránením fúzov stratia odvahu. Tieto predstavy dnes patria medzi prekonané historické povery a rozhodne by sa nemali prenášať do starostlivosti o súčasné domáce zvieratá.

Prečítajte si tiež

Rodička prekvapila personál nemocnice. Na pôrod si priniesla mačku

Nie všetci súhlasili s láskou k domácim miláčikom

Hoci mnohí ľudia svoje zvieratá milovali, niektoré náboženské autority takéto správanie kritizovali. Prekážalo im najmä to, že majitelia venovali zvieratám príliš veľa peňazí a pozornosti, ktoré podľa nich mohli radšej využiť na pomoc chudobným. Obmedzenia sa týkali predovšetkým mníchov a mníšok.

Napríklad náboženská príručka z 13. storočia známa ako Ancrene Riwle odporúčala ženám žijúcim v náboženskom ústraní, aby nechovali žiadne zviera, pokiaľ to nebolo nevyhnutné. Výnimku však predstavovala mačka. Aj v takom prípade mali dbať na to, aby zviera nikoho neobťažovalo, nespôsobovalo škody a neodvádzalo ich pozornosť od povinností.

+8 fotiek

Selfie mánii podľahli aj psy

Bohatší ľudia chovali aj vtáky

Obľúbenými domácimi miláčikmi boli v stredoveku aj vtáky. Ich chov si mohli dovoliť najmä majetnejšie domácnosti, ktoré mali dostatok priestoru, času a prostriedkov. Podrobné návody na starostlivosť sa zachovali vo francúzskej príručke o vedení domácnosti Le Ménagier de Paris, napísanej približne v roku 1393. Jej autor odporúčal pravidelne dopĺňať vodu a poskytovať vtákom vhodný materiál na stavbu hniezd, napríklad vlnu či perie.

Venoval sa aj stravovaniu. Podľa druhu vtákov odporúčal podávať húsenice, červy, muchy, pavúky, kobylky či motýle. Pre mláďatá boli vhodné najmä mäkké druhy potravy, ktoré dokázali prijať citlivým zobákom.

Prečítajte si tiež

Nezvyčajný cyklista z Kamenice: Psík sa počas jazdy vozí na riadidlách

Láska k zvieratám nie je novodobým vynálezom

Historické záznamy tak ukazujú, že vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami boli už pred stovkami rokov oveľa rozmanitejšie, než by sa mohlo zdať. Hoci zvieratá často plnili praktické úlohy, ich majitelia sa zaujímali aj o ich pohodlie, zdravie a správanie.

Niektoré stredoveké odporúčania by dnes veterinári určite neschválili. Mnohé ďalšie však pripomínajú zásady, ktorými sa majitelia domácich miláčikov riadia dodnes. A príbeh kocúra Martina, ktorému majiteľka vystrojila pohreb, pripomína, že silné puto medzi človekom a zvieraťom rozhodne nie je výmyslom modernej doby.

ARCHÍV: Pes na výsluchu (16.09.2026):