„Bola svetlom pre nás všetkých.“ Pri zrážke vlakov zomrela výnimočná vedkyňa (†41)

Osudné rozhodnutie pred cestou

Tragédia sa odohrala 28. októbra neďaleko španielskeho mesta Urda. Pri zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov zahynulo 69 ľudí. Medzi obeťami bola aj Marta Shahbaziová, ktorá cestovala do Andalúzie prevziať si Cenu Josého Luisa Gómeza-Skarmetu za svoj prínos k výskumu embryonálneho vývoja. Podľa španielskeho denníka Diario AS nastúpila do ôsmeho vozňa vlaku. Jej teta María José Alonso pre BBC prezradila, že vedkyňa pôvodne plánovala cestovať autom s rodinou. Napokon sa však rozhodla ísť vlakom. „Jej rodina bola tu v Madride a mohli ísť spolu autom. Ona však povedala: Nie, zostaňte tu,“ opísala teta.

Rodina ju niekoľko dní hľadala

Po nehode nebolo jasné, čo sa s vedkyňou stalo. Príbuzní sa vybrali na železničnú stanicu v Madride, kde čakali na informácie o jej osude. „Mysleli sme si, že možno došlo k nejakej chybe, preto som to svojej sestre nepovedala,“ spomínala Alonso na chvíle neistoty. Až v sobotu sa rodina dozvedela, že Martu identifikovali medzi obeťami. Posledná rozlúčka sa uskutočnila v pondelok 2. novembra v Madride. „Bola tým najpriateľskejším človekom, akého si dokážete predstaviť, plným energie. Bola svetlom pre nás všetkých,“ povedala jej teta.

Prečítajte si tiež

Zrážka vlakov pri Tolede má politické dôsledky. Minister dopravy podal demisiu

​Jej výskum posúval hranice vedy

Shahbaziová patrila medzi uznávané odborníčky na výskum kmeňových buniek a raného vývoja ľudského embrya. Pôsobila v prestížnom laboratóriu MRC Laboratory of Molecular Biology v Cambridge. Podieľala sa na prelomovom výskume, ktorý umožnil kultivovať ľudské embryá v laboratórnych podmienkach až 14 dní po oplodnení. Skúmala tiež gastruláciu, kľúčovú fázu vývoja, počas ktorej vznikajú základy budúcich tkanív a orgánov. Jej práca významne prispela k pochopeniu najskorších štádií ľudského života.

Kolegovia hovoria o obrovskej strate

Vedkyňa žila v Cambridge s manželom a dvoma malými deťmi. Popri náročnej kariére otvorene hovorila aj o výzvach spojených s materstvom. Riaditeľ laboratória Jan Löwe ju označil za výnimočnú vedkyňu a vychádzajúcu hviezdu svojho odboru. „Bola živou a mimoriadne cenenou súčasťou našej vedeckej  rodiny,“ uviedol. Jej smrť podľa kolegov predstavuje nenahraditeľnú stratu nielen pre rodinu, ale aj pre medzinárodnú vedeckú komunitu.