Prvý moslimský senátor, indiánka aj homosexuál. Voľby v USA píšu históriu

Peggy Flanagan: Z chudobnej rodiny až do Senátu

Peggy Flanagan

TASR

​

Peggy Flanagan vyrastala v Minnesote s matkou samoživiteľkou. Ich rodina bola odkázaná aj na štátnu pomoc s bývaním a potravinami. Dnes sa stala prvou ženou z radov pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorú voliči poslali do Senátu USA. Flanagan patrí k národu Ojibwe, konkrétne ku komunite White Earth.

Jej otec Marvin Manypenny bol aktivistom, ktorý bojoval za pozemkové práva pôvodných obyvateľov. Aj ona sa pred vstupom do vysokej politiky venovala pomoci indiánskym rodinám a deťom.

Jej politická kariéra sa začala nečakane. Na komunitnom stretnutí ponúkala pomoc ľuďom, ktorí by chceli kandidovať do školskej rady. Jedna z aktivistiek sa jej však opýtala, prečo nekandiduje ona sama. Flanagan sa napokon rozhodla skúsiť to a v roku 2004 vstúpila do politiky. Neskôr pôsobila v zákonodarnom zbore Minnesoty a stala sa zástupkyňou guvernéra Tima Walza. V novembrových voľbách porazila republikánku Michele Tafoy.

Jej víťazstvo má aj symbolický význam. Americký Senát v minulosti rozhodoval o zmluvách s indiánskymi národmi a ich právach. Teraz v jeho laviciach zasadne žena, ktorej predkov sa tieto rozhodnutia priamo dotýkali.

Abdul El-Sayed: Trump ho nazýval džihádistom, voliči ho poslali do Senátu

+18 fotiek

Abdul El-Sayed

​

Abdul El-Sayed je synom egyptských prisťahovalcov, ktorý sa rozhodol zasvätiť život medicíne a verejnému zdravotníctvu. Vyštudoval lekárstvo, pôsobil ako odborník na verejné zdravie a v minulosti viedol zdravotnícky úrad v Detroite. Do senátnych volieb v Michigane vstupoval ako progresívny demokrat presadzujúci dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, práva pracujúcich a ekonomické reformy.

Jeho kandidatúru však sprevádzali ostré útoky. Prezident Donald Trump ho označoval za džihádistu a republikánski politici ho spájali s Moslimským bratstvom. El-Sayed tieto obvinenia odmietal.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Voliči potrestali Trumpa za rastúce ceny a chaotickú politiku, píšu médiá

​

Napätie sa objavilo aj medzi demokratmi. Jeho bývalá vnútrostranícka súperka Haley Stevens napokon podporila republikána Mikea Rogersa. Jedným z dôvodov boli spory o El-Sayedove postoje k Izraelu. Napriek tomu podľa volebných projekcií uspel a stal sa prvým moslimom zvoleným do amerického Senátu. Vo svojom povolebnom prejave sa vrátil k útokom na svoju identitu.

„Možno poukazovali na moje meno či vieru, ale vieme, že moje meno a viera nie sú dôvodom, prečo si nemôžete dovoliť natankovať auto, kúpiť potraviny alebo navštíviť lekára,“ odkázal svojim kritikom. Zdôraznil tiež, že Amerika je dostatočne veľká pre všetkých bez ohľadu na pôvod či náboženstvo. Svoj prejav zakončil arabským výrazom „alhamdulilláh“, ktorý znamená „vďaka Bohu“.

Chris Pappas: Z rodinnej reštaurácie do politickej histórie

Chris Pappas s manželom

TASR

​

Chris Pappas vyrastal v prostredí rodinnej reštaurácie Puritan Backroom v Manchestri v štáte New Hampshire. Podnik, ktorý jeho rodina prevádzkuje už viac než storočie, sa stal dôležitou súčasťou jeho života. Pappas pochádza z rodiny gréckych prisťahovalcov.

Ako chlapec pomáhal v reštaurácii, kde podľa vlastných slov pochopil hodnotu práce a význam miestnej komunity. Neskôr vyštudoval Harvard a vstúpil do politiky. Od roku 2019 pôsobil v Snemovni reprezentantov. Otvorene hovorí o svojej homosexuálnej orientácii a žije so svojím manželom Vannom.

V novembrových voľbách porazil bývalého republikánskeho senátora Johna E. Sununua a stal sa prvým otvorene homosexuálnym mužom zvoleným do Senátu USA. Nie je však prvým otvorene homosexuálnym človekom v tejto komore. Toto prvenstvo patrí demokratke Tammy Baldwin, ktorá bola zvolená už v roku 2012.

Pappasov úspech predstavuje ďalší míľnik v zastúpení sexuálnych menšín v americkej politike. Symbolické je aj miesto jeho povolebných osláv - rodinná reštaurácia, v ktorej kedysi ako chlapec pracoval.

Juliana Stratton: Ďalšia černoška prepísala históriu Senátu

Juliana Stratton

SITA

​

Juliana Stratton sa do dejín americkej politiky zapísala už pred novembrovými voľbami. Ako prvá černoška zastávala funkciu zástupkyne guvernéra štátu Illinois. Teraz sa posúva na federálnu úroveň. Po víťazstve v senátnych voľbách sa stane iba šiestou černoškou v histórii, ktorá zasadne v americkom Senáte.

V hornej komore Kongresu bude pôsobiť spolu s demokratkou Tammy Duckworth, ktorá má thajské a čínske korene. Illinois sa tak stane prvým americkým štátom, ktorý budú v Senáte súčasne zastupovať dve ženy inej než bielej pleti.

Stratton po voľbách pripomenula generácie ľudí, ktorí odmietali prijať spoločenské obmedzenia kladené na ženy a menšiny. Jej víťazstvo poukazuje aj na to, aké zriedkavé bolo v minulosti zastúpenie černošských žien v najvyšších amerických politických funkciách.

Nancy Lacore: Hegseth ju vyhodil z armády, voliči ju poslali do Kongresu

View this post on Instagram

A post shared by Democrats (@dccc)

Nancy Lacore zasvätila americkému námorníctvu 35 rokov života. Z pilotky vrtuľníka sa vypracovala až na trojhviezdičkovú viceadmirálku a veliteľku námorných rezerv, kde zodpovedala za viac ako 60-tisíc príslušníkov. Jej vojenská kariéra sa však v auguste 2025 skončila nečakane. Minister obrany Pete Hegseth ju odvolal z funkcie bez verejného vysvetlenia.

Matka šiestich detí, ktorá počas vojenskej kariéry pôsobila aj v Afganistane a Džibutsku, sa rozhodla, že v službe vlasti bude pokračovať iným spôsobom. Vstúpila do politiky a za Demokratickú stranu kandidovala do Snemovne reprezentantov v prvom kongresovom obvode Južnej Karolíny. „Stále mám čo ponúknuť, za čo bojovať a čo vykonať,“ vyhlásila pri oznámení kandidatúry.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Midterms sú obrovskou fackou pre Trumpa, hovorí Ondrášik

​

Jej súperkou bola republikánka Jenny Costa Honeycutt. Lacoreová pritom kandidovala v obvode, kde Donald Trump v prezidentských voľbách v roku 2024 zvíťazil s náskokom 13 percentuálnych bodov. Napriek tomu sa jej podarilo získať náskok viac ako 3 000 hlasov. Jej súperka priznala porážku, hoci výsledok v tom čase ešte nebol oficiálne potvrdený.

Počas kampane Lacore kritizovala Hegsethovo vedenie Pentagonu aj vojnu s Iránom. Jej príbeh tak priniesol pozoruhodný paradox. Minister, ktorý ukončil jej vojenskú kariéru, sa stal jednou z hlavných tém jej úspešnej politickej kampane. Po voľbách odkázala, že chce pokračovať v službe krajine, tentoraz však už ako politička. Na rozdiel od ostatných osobností v tomto prehľade nebude pôsobiť v Senáte, ale v Snemovni reprezentantov.

Annie Andrews: Detská lekárka, ktorá prekvapila republikánov

Annie Andrews

TASR

​

Annie Andrews strávila takmer dve desaťročia prácou v detských nemocniciach. Ako pediatrička sa stretávala s deťmi zasiahnutými násilím, rodinami, ktoré si nemohli dovoliť lieky, aj s problémami dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Práve skúsenosti z nemocničných izieb ju podľa vlastných slov priviedli k politike. Chcela ovplyvniť rozhodnutia, ktoré zasahujú do života jej pacientov a ich rodín.

V roku 2022 neuspela v kandidatúre do Snemovne reprezentantov. Tentoraz sa však rozhodla uchádzať o senátorské kreslo v Južnej Karolíne, štáte, kde demokrati nedokázali vyhrať senátne voľby od roku 1998. V novembrových voľbách porazila republikánsku senátorku Darline Graham, ktorú podporoval Donald Trump.

Jej víťazstvo znamená pre demokratov zisk kresla v štáte, ktorý Trump v prezidentských voľbách v roku 2024 ovládol s výrazným náskokom. Andrews sa zároveň stane prvou ženou zvolenou do Senátu USA za Južnú Karolínu. Matka troch detí chce vo Washingtone presadzovať najmä dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť detí a podporu rodín.

Historické prvenstvá priniesli aj voľby guvernérov

Výrazné príbehy sa neobmedzili iba na Kongres. Demokratka Deb Haaland, členka národa Pueblo of Laguna a bývalá americká ministerka vnútra, sa v Novom Mexiku stala prvou ženou z radov pôvodných Američanov zvolenou za guvernérku niektorého z amerických štátov.  V Georgii uspela bývalá starostka Atlanty Keisha Lance Bottoms, ktorá sa stala prvou černoškou zvolenou za guvernérku amerického štátu. Na Floride zase zvíťazil republikán Byron Donalds, prvý černošský republikán zvolený do tejto funkcie v štáte.

Deb Haaland: Z matky samoživiteľky, ktorá žila z potravinových lístkov, sa stala guvernérka

Deb Haaland

SITA

​

Deb Haaland pozná životné problémy obyčajných Američanov z vlastnej skúsenosti. Ako matka samoživiteľka sa v minulosti ocitla bez domova, zápasila s finančnými problémami a pri zabezpečovaní jedla pre svoju dcéru bola odkázaná na potravinové lístky. Aby mohla zaplatiť škôlku, vypomáhala v nej ako dobrovoľníčka. Privyrábala si príležitostným cateringom a dokonca rozbehla malý podnik na výrobu salsy.

Haaland pochádza z pôvodného amerického národa Pueblo of Laguna. Vyrastala vo vojenskej rodine a počas detstva vystriedala až 13 škôl. Vysokoškolský titul získala až ako 34-ročná, neskôr vyštudovala aj právo. Do politiky vstúpila ako aktivistka, ktorá sa venovala právam pôvodných obyvateľov a pomoci rodinám.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Prinesie Trumpova porážka zásadný obrat v ekonomike? Analytik je skeptický

​

V roku 2018 sa stala jednou z prvých dvoch žien z radov pôvodných Američanov zvolených do Kongresu. O tri roky neskôr ju prezident Joe Biden vymenoval za ministerku vnútra. Bola prvou osobou z pôvodného amerického národa, ktorá sa dostala na čelo niektorého z federálnych ministerstiev. Teraz dosiahla ďalšie prvenstvo. V Novom Mexiku porazila republikána Greggoryho Hulla a stala sa prvou ženou z radov pôvodných Američanov zvolenou za guvernérku v histórii USA.

Vo svojom víťaznom prejave pripomenula, že pôvodné americké národy prežili napriek historickým snahám pripraviť ich o jazyk a kultúru. „Chcem, aby každé dieťa, ktoré nás sleduje, vedelo, že na jeho snoch záleží a že Nové Mexiko je miestom, kde si môže vybudovať život, aký chce,“ odkázala po voľbách.

Keisha Lance Bottoms: Ako dieťa videla zatknutie vlastného otca. Teraz prepísala dejiny USA

Keisha Lance Bottoms

TASR

​

Keisha Lance Bottoms vyrastala v Atlante ako dcéra soulového speváka Majora Lancea, ktorý v minulosti vystupoval aj pred legendárnymi Beatles. Jej detstvo však poznačili rodinné problémy. Keď mala osem rokov, vrátila sa zo školy domov a videla, ako policajti odvádzajú jej otca v putách. Odsúdili ho za drogovú trestnú činnosť a rodina následne prišla o svoj domov.

Jej matka Sylvia Robinson musela rodinu uživiť sama. Pracovala za nízke mzdy, neskôr si otvorila kozmetický salón. Bottoms cez víkendy navštevovala otca vo väzení. Práve tieto skúsenosti podľa nej ovplyvnili jej pohľad na spravodlivosť a význam druhej šance.

Vyštudovala právo a pracovala ako advokátka aj sudkyňa. Neskôr vstúpila do komunálnej politiky a v roku 2018 sa stala starostkou Atlanty. Mesto viedla počas pandémie koronavírusu aj rozsiahlych protestov proti rasizmu a policajnému násiliu v roku 2020. Jej pôsobenie však sprevádzala aj kritika za rast násilnej kriminality a reakcie radnice na nepokoje. Po odchode z funkcie pôsobila v administratíve prezidenta Joea Bidena.

Prečítajte si tiež

„Bude odtrhnutý z reťaze.“ Expert varuje, čo môže Trump urobiť po porážke

​

V novembrových voľbách sa rozhodla zabojovať o post guvernérky Georgie, kde čelila republikánskemu miliardárovi Rickovi Jacksonovi. Ten do kampane vložil viac ako 200 miliónov dolárov z vlastného majetku. Bottoms napriek tomu zvíťazila. Stala sa prvou černoškou zvolenou za guvernérku niektorého z amerických štátov a zároveň prvou ženou na čele Georgie. Demokrati tak v tomto štáte získali guvernérsky úrad prvýkrát od roku 2002.

Počas kampane často pripomínala aj históriu svojej rodiny. Jej predkovia žili v Georgii najmenej päť generácií a rodinné korene siahajú až k plantáži, kde žili zotročení ľudia. Spomínala tiež starého otca, ktorý musel do niektorých budov v Atlante vstupovať zadným vchodom. Ona do nich o desaťročia neskôr prichádzala hlavným vchodom ako starostka mesta.

Byron Donalds: V mladosti mal problémy so zákonom. Dnes je prvým černošským guvernérom Floridy

Byron Donalds

TASR

​

Príbeh Byrona Donaldsa sa začal v newyorskom Brooklyne, kde vyrastal s dvoma sestrami a matkou samoživiteľkou. Rodina žila v chudobe a Donalds spomína, že jeho detstvo poznačilo prostredie, v ktorom sa šírili drogy a kriminalita. Matka sa podľa jeho slov snažila zabezpečiť mu kvalitné vzdelanie aj napriek finančným problémom. Ako mladík sa presťahoval na Floridu, no jeho život sa nevyvíjal bez komplikácií.

Vo veku 18 rokov ho zadržali pre držbu marihuany. Neskôr čelil aj obvineniu v súvislosti s bankovou debetnou kartou. V druhom prípade nepoprel obvinenie, dostal podmienečný trest a súdne záznamy boli neskôr vymazané. Donalds v rozhovoroch priznal, že v mladosti urobil viacero zlých rozhodnutí. Zlom podľa vlastných slov nastal približne v dvadsiatich rokoch.

Začal sa viac venovať viere, pričom významnú úlohu v jeho živote zohrala budúca manželka Erika. Neskôr vyštudoval financie a marketing, pracoval v bankovníctve a poisťovníctve a postupne sa začal angažovať v politike. Zaujímavosťou je, že Donalds pôvodne vyrastal v demokratickom prostredí. Postupne však prešiel ku konzervatívcom a stal sa jedným z výrazných republikánskych politikov.

+34 fotiek

Voľby do Kongresu v USA 2026

​

V roku 2016 bol zvolený do floridského zákonodarného zboru a o štyri roky neskôr do Snemovne reprezentantov USA. V politike sa stal blízkym spojencom Donalda Trumpa, ktorý ho podporil aj v súboji o guvernérske kreslo. V novembrových voľbách Donalds porazil demokrata Davida Jollyho a stal sa prvým černošským guvernérom v histórii Floridy. Zároveň ide o prvého černošského republikána, ktorý bol v USA zvolený za guvernéra.

Počas kampane zdôrazňoval znižovanie daní, dostupnejšie bývanie, náklady na poistenie nehnuteľností a vzdelávanie. Hoci jeho zvolenie predstavuje historické rasové prvenstvo, Donalds opakovane tvrdil, že chce byť hodnotený predovšetkým podľa svojich politických postojov a výsledkov.

Novembrové voľby tak zmenili nielen rozloženie politických síl vo Washingtone, ale aj podobu americkej politickej reprezentácie. Za historickými prvenstvami sa skrývajú príbehy ľudí, ktorí do politiky prišli z nemocníc, rodinných podnikov, armády či komunít, ktoré mali v najvyšších štátnych funkciách dlhé desaťročia len minimálne zastúpenie.

​