Konšpiračné teórie ako spúšťač úzkosti? Nový výskum odhaľuje prekvapivé súvislosti
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KONŠPIRÁCIE MAJÚ DOPAD NA LIEČBU
SLOVENSKO / Nová štúdia Slovenskej akadémie vied prináša znepokojujúce zistenia: viera v konšpiračné teórie môže paradoxne zvyšovať pocit ohrozenia a neistoty v živote. Vedci skúmali vzťah medzi konšpiráciami, dôverou v inštitúcie a pocitmi finančnej neistoty a zistili prekvapivé súvislosti.
Výskum, publikovaný v prestížnom vedeckom časopise British Journal of Social Psychology, preukázal, že viera v konšpiračné teórie nie je len výsledkom pocitov ohrozenia, ale ich aj aktívne prispieva k ich vzniku. Inými slovami, ak uveríte konšpiráciám, môžete začať vnímať svet ako nebezpečné miesto, plné skrytých manipulácií a nepriateľských síl.
"Najzaujímavejším zistením našej štúdie je, že pocit neistoty, teda subjektívny pocit, že naše životy sú nestabilné a ohrozené, sa môže objaviť až po tom, čo začneme veriť konšpiračným teóriám," hovorí spoluautorka štúdie Lena Adamus.
Ako konšpirácie menia pohľad na svet
Podľa vedcov konšpiračné teórie fungujú ako filter, cez ktorý ľudia interpretujú realitu. V takomto obraze sveta nič nie je náhodné a žiadna kríza nie je neutrálna. Ak niekto verí, že verejné inštitúcie klamú, experti sú skorumpovaní a politické rozhodnutia slúžia tajným záujmom, je ťažké cítiť sa pokojne ohľadom vlastnej budúcnosti. "Konšpiračné teórie pritom nemusia zhoršovať objektívne životné podmienky, ale stačí, že zhoršia ich interpretáciu," dodáva Adamus.
Nedôvera v inštitúcie ako palivo pre konšpirácie
Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva aj dôvera v inštitúcie. Výsledky výskumu ukazujú, že vzťah medzi nedôverou v inštitúcie a vierou v konšpiračné teórie je obojsmerný a mimoriadne silný. Nedôvera v inštitúcie môže posilňovať konšpiračné presvedčenia a tie následne ešte viac podkopávať dôveru v inštitúcie.
Vedci z SAV použili longitudinálnu metódu, čo znamená, že sledovali tie isté osoby v čase. Zber dát prebiehal trikrát v rokoch 2021 až 2023 a zúčastnilo sa ho viac ako 900 ľudí. Tento prístup umožnil sledovať nielen vzájomné vzťahy medzi premennými, ale aj to, ako sa menia v čase.
Hrozba pre spoločnosť
Zistenia štúdie naznačujú aj širšie spoločenské dôsledky. V prostredí, kde konšpiračné teórie prehlbujú pocit neistoty a oslabujú dôveru v inštitúcie, sa môžu stať účinným nástrojom politickej manipulácie.
"Nie je teda potrebné zničiť ekonomického či politického rivala, stačí podkopať dôveru občanov vo vlastnú krajinu a presvedčiť ich, že budúcnosť je nevyhnutne pochmúrna," uzatvárajú vedci. "Konšpiračné teórie tak nie sú len príznakom kríz, ale môžu sa stať aj ich príčinou."
Pozrite si aj: