Svet prijal dohodu o ochrane biodiverzity. Ničenie prírody chce zastaviť do 2030

Delegáti prijali dohodu za potlesku

Schválenie kľúčových dokumentov sprevádzal potlesk delegátov. „A je to. Výborne,“ vyhlásil prezident COP17 Hambardzum Matevosjan po ich prijatí. Konečné znenie dokumentov však v tom čase ešte nebolo zverejnené, preto nebolo jasné, ktoré z pôvodne navrhovaných opatrení sa napokon stali súčasťou dohody.

Hlavnou témou konferencie bolo plnenie záväzkov z historickej dohody z roku 2022, v ktorej sa takmer 200 krajín zaviazalo zastaviť úbytok biodiverzity do konca desaťročia. Väčšina cieľov však zatiaľ zaostáva za plánom. Ide najmä o ochranu 30 percent pevniny a oceánov, znižovanie znečistenia a zvýšenie finančnej podpory pre chudobnejšie krajiny.

Návrh dokumentu COP17 preto vyzýval štáty na intenzívnejšie úsilie a dôraznejšie riešenie príčin ničenia prírody a úbytku biologickej rozmanitosti.

Spory vyvolali dotácie poškodzujúce prírodu

Jednou z najdiskutovanejších otázok bola reforma štátnych dotácií a ďalších finančných stimulov, ktoré podporujú činnosti škodlivé pre životné prostredie. Patrí medzi ne využívanie fosílnych palív, intenzívne poľnohospodárstvo či nadmerný rybolov.

Hoci sa vlády v minulosti zaviazali tieto výdavky obmedziť, pokrok zostáva minimálny. Podľa odhadov smeruje na dotácie poškodzujúce životné prostredie každoročne približne 2,4 bilióna dolárov.

Prečítajte si tiež

Pozor na nečakaného hosťa v záhrade! Ochranári riešia podobné prípady čoraz častejšie

Ochrana prírody si vyžiada stovky miliárd dolárov

Ďalším sporným bodom bolo zabezpečenie nových finančných zdrojov na ochranu biodiverzity. Verejné rozpočty krajín sú pritom pod tlakom energetickej krízy a konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe.

Na obnovu poškodených ekosystémov, ochranu ohrozených druhov a zachovanie lesov či mokradí by bolo podľa odhadov potrebných ďalších 700 miliárd dolárov ročne nad rámec súčasných výdavkov.

Európska únia presadzovala, aby sa na financovaní ochrany prírody okrem tradičných darcov podieľali aj bohatšie rozvíjajúce sa ekonomiky, napríklad Čína. Táto požiadavka patrila medzi najspornejšie témy rokovaní.

V piatok sa objavil návrh kompromisného riešenia, podľa ktorého by sa krajiny mimo skupiny rozvinutých darcov mohli k financovaniu pripojiť dobrovoľne. Konečné znenie tohto ustanovenia však zatiaľ nebolo oznámené.

Podobné nezhody sprevádzali aj predchádzajúci samit o biodiverzite v Kolumbii v roku 2024, ktorý sa skončil bez dohody o financovaní ochrany prírody. Rokovania následne pokračovali v Ríme v roku 2025, kde sa štátom napokon podarilo dosiahnuť dohodu.