Václav Havel by sa dožil 90 rokov: Rozdelenie Česko-Slovenska vnímal ako zlyhanie

Najväčší politický neúspech: Rozdelenie federácie

Bývalý československý a neskôr český prezident, disident, dramatik a spisovateľ Václav Havel vnímal rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 ako svoj najväčší politický neúspech. Skutočnosť, že sa mu nepodarilo presvedčiť politikov oboch krajín, aby k rozdeleniu nepristúpili, považoval podľa Žantovského za svoje zlyhanie. „Strávil na tom neuveriteľne mnoho času, jazdil po všetkých českých a slovenských hradoch a zámkoch a stretával sa tam so slovenskými, českými a federálnymi predstaviteľmi a presviedčal ich,“ spomína Žantovský.

+21 fotiek

Václav Havel

​

Havel dokonca zvolal všetkých zúčastnených na svoju chalupu, kde im osobne uvaril guláš a otvoril fľašu slivovice, v snahe vytvoriť priestor pre slobodnú diskusiu a nájdenie spoločného riešenia. Napriek tomuto obrovskému úsiliu sa nepodarilo udržať spoločný štát, čo Havel niesol ako osobnú prehru a najbolestnejšiu časť svojho prezidentského mandátu.

Žantovský zároveň pripomína Havlovu kľúčovú rolu pri vytváraní českého ústavného systému a jeho zásadný podiel na podobe českej demokracie, zahraničnej politiky, bezpečnosti a pevných ústavných inštitúcií. Priznáva však, že aj Havel mal svoje slabosti a občas sa dopúšťal omylov.

Prorocké varovania a trojpilierový odkaz

Havelove predstavy o vývoji sveta sa vždy nenaplnili. Jeho viera, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou, sa v mnohých ohľadoch ukázala byť idealistická, a ako sám predpokladal, ani nikdy úplne nezvíťazí. Žantovský poukazuje na to, že svet je dnes rozvrátenejší a nebezpečnejší než po konci studenej vojny, pred čím Havel sám varoval. Tieto varovania, vníma bývalý šéf Knižnice Václava Havla (KnVH), ako prorocké.

Odkaz Václava Havla spočíva podľa Žantovského v troch myšlienkových pilieroch:

1. Dôraz na aktivitu občianskej spoločnosti: Angažovanosť jednotlivcov v spoločenskom dianí.

2. Princíp zodpovednosti jednotlivca: Zodpovednosť nielen za vlastný osud, ale aj za dianie vo svete okolo.

3. Presvedčenie o nutnosti odporovať zlu: Hoci zrážka s ním môže byť veľmi nepríjemná.

„V dnešnej situácii, keď na východ od nás prebieha konflikt, ktorý ohrozuje celú Európu, keď iný konflikt prebieha na Blízkom či Strednom východe, je to obzvlášť dôležité memento, ktoré nás ako jednotlivcov volá k tomu, aby sme tým hrozbám odporovali,“ zdôrazňuje Žantovský.

Dialóg, tolerancia a výzvy umelej inteligencie

Pri pohľade na súčasný svet by Havel podľa Žantovského ťažko niesol polarizovanú spoločnosť, ktorá poznamenáva nielen Európu, ale aj Spojené štáty a ďalšie miesta. Počas svojho života exprezident opakovane vyzýval na spoločenský dialóg, toleranciu a vzájomné porozumenie. Je pravdepodobné, že by sa tiež zamýšľal nad fenoménom umelej inteligencie a hrozbami nekontrolovanej technológie.

Václav Havel

TASR

​

Knižnica Václava Havla: Strata opatrovníka pamäti

S Havlovým odkazom sa roky spájala Knižnica Václava Havla, ktorú v roku 2004 spoluzaložila jeho manželka Dagmar. Po vyostrených sporoch, ktoré vznikli pre nespokojnosť s vedením, však knižnica v doterajšej podobe ukončila svoje pôsobenie. Žantovský, ktorý inštitúciu viedol v rokoch 2015 až 2023, vníma tento krok ako udalosť s významným dopadom.

Podľa neho je strata do istej miery nenahraditeľná, pretože knižnica sa počas 21 rokov intenzívne starala o historickú pamäť odkazu Václava Havla. Zhromaždila obrovské množstvo dokumentov, prilákala veľké množstvo mladých ľudí na svoje programy, vykonávala intenzívnu vzdelávaciu činnosť na takmer dvoch tisíckach českých škôl a šírila Havlov odkaz a meno aj v zahraničí.

Ukončenie jej činnosti v pôvodnej forme viedlo k tomu, že dlhoročná práca a zhromažďovanie informácií ostali bez priameho pokračovania.

Spomienky živé v umení: Divadelné premiéry a výstavy

Nedožité 90. narodeniny bývalej hlavy štátu si v Česku pripomínajú rôzne udalosti počas celého roka. Konajú sa mnohé výstavy, besedy, čítania a koncerty. V októbri bude mať na Pražskom hrade premiéru Havlova jednoaktovka „Varování“, ktorú rozpísal v roku 1977 pod názvom „Šeřík“.

Hra bola objavená v roku 2014 a až tento rok ju do finálnej podoby dopracoval dramatik a režisér Jiří Havelka.

Havlova slávna esej „Moc bezmocných“ sa stala motívom rovnomennej divadelnej hry mladých českých a slovenských amatérskych hercov. Inscenácia, ktorá skúma hľadanie hlasu mladej generácie v dnešnej dobe, vznikla v koprodukcii Národného divadla v Prahe a Slovenského národného divadla, kde bude mať premiéru 8. a 9. októbra.