„Hviezda zoslaná z nebies.“ Prečo mladí šalejú po 54-ročnom profesorovi?

„Hviezda zoslaná z nebies,“ tak Xianga opisuje na sociálnej sieti Zihan Han, ktorá sa z neho stala veľkou fanúšičkou. Pre mladú generáciu je profesor čoraz viac tým, koho označujú za svojho „idola“. Informoval o tom portál BBC.

Čínska ekonomika a technologický sektor sa v uplynulých desaťročiach rozvíjali mimoriadne rýchlo. Mladých ľudí však zároveň čoraz viac znepokojuje budúcnosť. Riešia pracovné príležitosti, vzťahy aj tlak neustále držať krok s okolím.

Mladí hľadajú hodnotu aj mimo úspechu

Profesor hovorí aj o potrebe uznania, ktorú mladí ľudia v dnešnej Číne pociťujú. Často sa podľa neho obracajú na rôzne systémy a snažia sa cez ne získať potvrdenie vlastnej hodnoty, od skúšok až po snahu dostať sa k stabilnému zamestnaniu. Takýto spôsob hľadania uznania však môže byť vyčerpávajúci a škodlivý. Xiang namiesto toho odporúča hľadať zmysel a porozumenie vo vzťahoch s ostatnými a cez ne lepšie pochopiť aj samých seba.

Nejde pritom o jednoduché riešenia. V prostredí, kde môže byť verejná nespokojnosť politicky citlivou témou a kde je obsah pod silnou cenzúrou, však Xiang otvorene pomenúva: „Každý vie, kde problém je, ale ľudia sa naň zdráhajú pozrieť. Niekedy je príliš bolestivé sa naň pozrieť alebo nevedia ako,“ povedal. Ako akademik podľa neho môže problém najskôr pomenovať. Keď sa dá opísať, možno ho následne analyzovať a zvládnuť.

Prečítajte si tiež

Čína má najrýchlejší superpočítač sveta. Prekonal americké stroje

Z prednášky sa stáva fanúšikovské stretnutie

V Singapure sa nedávno na Xiangovu prednášku zišlo približne 500 ľudí, prevažne z čínskej diaspóry. Po skončení prednášky sa desiatky ľudí postavili do radu, aby sa s ním stretli a odfotili.

Xiang už poskytol rozhovory viacerým veľkým čínskym médiám a cestuje aj na prestížne univerzity. Prednášal napríklad na Pekinskej univerzite, ktorú sám absolvoval. Jedna z jeho tohtoročných prednášok bola dokonca vysielaná naživo, pretože poslucháreň bola plná.

V čínskych médiách sa podľa portálu uchytilo aj heslo: „Keď máte pochybnosti, opýtajte sa Biaoa Xianga.“

Čína je podľa neho na životnom obrate

Xiang tvrdí, že čínska spoločnosť sa nachádza v období obratu. Ľudia sa snažia nájsť nový zmysel života a zároveň pochopiť rýchle spoločenské a ekonomické zmeny. Vidí pritom viacero rozporov. Mladí ľudia cítia neistotu napriek tomu, že žijú v mocnej a sebavedomej krajine. A hoci Čína zaznamenala obrovský rozvoj, medzi časťou obyvateľstva pretrváva sklamanie.

Zažil premenu Číny na vlastnej koži

Xiang sa narodil v roku 1972 a dospieval v období, keď sa Čína po chaotickom období vlády Mao Ce-tunga začala otvárať svetu a obchodovať s ním. Krajina sa urbanizovala, obyčajní ľudia začali podnikať a podnikateľská činnosť sa v komunistickej krajine rozvíjala v dovtedy nevídanom rozsahu.

Xiang vyrastal vo Wen-čou, ktoré sa postupne premenilo na priemyselný prístav. Túto premenu sledoval zblízka. „Bola to obrovská krajina malých podnikateľov. Väčšine ľudí až tak nezáležalo na vzdelaní, sústredili sa na praktické veci, konkrétne na to, ako zarobiť peniaze,“ spomína. Mnohým sa to podarilo. Ich deti následne vyrastali v období dvojciferného hospodárskeho rastu. Ekonomika však počas pandémie ochladla a odvtedy sa podľa Xianga úplne nespamätala.

Xiang dnes žije v Nemecku, kde pôsobí ako riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre sociálnu antropológiu. Zaoberá sa spoločenskými zmenami v Číne a ďalších častiach Ázie.

Starý model už nefunguje

Starý model, podľa ktorého tvrdá práca prináša isté zamestnanie, už podľa neho nefunguje. Mladí preto hľadajú nový spôsob, ako svoj život chápať.

Nezamestnanosť mladých dosiahla 21,3 percenta, následne však vláda v polovici roka 2023 prestala tieto údaje zverejňovať. Obavy pritom nemajú iba ľudia bez práce. Strach zo straty zamestnania pociťujú aj tí, ktorí majú takzvané dobré pracovné miesta, napríklad štátni zamestnanci, pracovníci firiem či inžinieri.

Mladí ľudia sa na internete často sťažujú na dlhý pracovný čas, vyčerpávajúce pracovné prostredie a fakt, že po dovŕšení 35 rokov môže byť podľa nich ťažšie nájsť si novú prácu.

Z tlaku vzniká hnev aj rezignácia

Úzkosť sa môže meniť na hnev v internetových debatách o prijímacích skúškach na univerzity, výške svadobného daru či škandáloch týkajúcich sa bezpečnosti potravín.

Xiang za dva hlavné zdroje rastúcej úzkosti považuje realitný trh a systém vysokoškolského vzdelávania. Rozmach nehnuteľností podľa neho spojil pocit bezpečia a úspechu rodín s hodnotou ich domovov. Rýchle rozšírenie univerzitného vzdelávania zase zvýšilo nároky na úspech a ešte viac posilnilo konkurenciu.

Výsledkom je podľa Xianga univerzálny životný scenár: získať dobrý diplom, nájsť si stabilnú prácu, oženiť sa alebo vydať a kúpiť si dom. „Keď je 1,4 miliardy ľudí v rovnakých pretekoch, je to involúcia,“ hovorí.

Z akademika sa stal influencer

Xiang si uvedomil, že jeho popularita už presahuje akademické kruhy približne pred tromi rokmi. Vtedy sa dozvedel, že tábor pre digitálnych nomádov, kde prednášal, po jeho návšteve zvýšil ceny.

Nie všetci jeho kolegovia však jeho spôsob práce oceňujú. Niektorí podľa neho uprednostňujú publikovanie vedeckých prác a k jeho metódam pristupujú rezervovane. Objavili sa aj varovania, aby si dával pozor na svoju reputáciu. Profesor napriek tomu svoju rastúcu popularitu víta. „Ak ma niekto nazve influencerom, prijmem to ako kompliment. Pretože skutočný vplyv, ktorý môžem mať, je prinútiť ľudí premýšľať za seba,“ povedal.