Televízie sťahujú seriál o špionáži: AI by mohla odhaliť anonymné zdroje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ZAHRANIČIE / Dánska a nórska televízia dočasne stiahli investigatívny seriál „Tieňová vojna“, ktorý sa venuje ruskej špionáži. Za týmto krokom stoja obavy, že pokročilé algoritmy umelej inteligencie by mohli prelomiť ochranu a odhaliť identitu anonymných zdrojov, ktoré v dokumente vystupujú.

Archívne video

Vo svete médií sa objavil nový a nečakaný dôvod na stiahnutie už odvysielaného programu - hrozba umelej inteligencie. Dánska televízna stanica DR a nórska NRK sa rozhodli dočasne pozastaviť vysielanie investigatívneho dokumentárneho seriálu „Tieňová vojna“ (Skyggekrigen), ktorý sa venuje ruskej špionáži. Za týmto krokom stoja obavy, že by pokročilé algoritmy AI mohli odhaliť identitu anonymných zdrojov, ktoré v seriáli vystupujú. Informovala o tom agentúra AFP.

„Tieňová vojna“: Pohľad na údajnú špionáž v severnej Európe

Trojdielny investigatívny seriál s názvom „Tieňová vojna“ je výsledkom spolupráce štyroch severských verejnoprávnych televízií. Po prvýkrát bol odvysielaný v roku 2023 a jeho hlavnou témou sú predpokladané ruské špionážne aktivity v severnej Európe. Novinársky tím v ňom tvrdí, že najmenej päťdesiat ruských civilných plavidiel mohlo byť zneužitých na tajné zhromažďovanie spravodajských informácií. Rozhodnutie o stiahnutí seriálu z distribúcie prišlo najskôr od dánskej stanice DR, následne sa k nej pridala aj nórska televízia NRK. Tento krok bol označený za preventívne opatrenie. Jeho cieľom je predísť situácii, kedy by umelá inteligencia mohla prelomiť ochranu anonymity osôb, ktoré novinárom poskytli citlivé informácie.

Umelá inteligencia ako nástroj na odhalenie identity

Potenciálnu hrozbu potvrdzuje aj profesor Morten Goodwin z nórskej univerzity v Agderi. Podľa neho sa umelá inteligencia stáva čoraz efektívnejšou pri identifikácii anonymného obsahu. „Umelá inteligencia sa stala veľmi účinnou pri identifikácii anonymného obsahu, aspoň v prípadoch, keď bola anonymizácia vykonaná nedostatočne. To platí pre obrázky, zvuk, pohyby aj videá,“ vysvetlil Goodwin. Poukázal tak na schopnosť AI spracovávať rôzne typy mediálneho materiálu a hľadať v nich stopy vedúce k odhaleniu identity. Profesor Goodwin zároveň médiám poskytol aj konkrétne odporúčania. Ak chcú redakcie spoľahlivo chrániť anonymitu svojich zdrojov, je podľa neho nevyhnutné nielen úplne rozmazať tvár a okolie dotyčnej osoby, ale tiež zmeniť jej hlas. „Ak je zabezpečenie anonymity vykonané správne, niet sa čoho obávať,“ dodal, čím naznačil, že pri dôslednom prístupe k anonymizácii je možné riziká minimalizovať. Toto stiahnutie dokumentu predstavuje pre médiá dôležité varovanie pred novými výzvami, ktoré prináša rýchly rozvoj umelej inteligencie a jej potenciál ovplyvniť prácu investigatívnych novinárov a ochranu ich zdrojov.