Skoro jasno
17°
Bratislava
Matúš
21.9.2026
Rusko nemá záujem o otvorený stret s NATO
Zdielať na

Rusko nemá záujem o otvorený stret s NATO

PRAHA / Moskva v súčasnosti nemá kapacitu ani záujem na otvorenom vojenskom konflikte so Severoatlantickou alianciou, keďže jej kapacity plne zamestnáva vojna na Ukrajine. Európske štáty však musia čeliť zvýšenému riziku sabotáží, provokácií a hybridných útokov.

Archívne video Archívna reportáž

Archívna reportáž: R. Fico ide na Ukrajinu (18.9.2026)

Vyjadrenia expertov prichádzajú po varovaniach šéfa českej Bezpečnostnej informačnej služby Michala Koudelku, ktorý upozornil na možnosť obmedzeného incidentu na území NATO v horizonte mesiacov, či po vyhláseniach poľského premiéra Donalda Tuska a českého predsedu vlády Andreja Babiša o prebiehajúcej hybridnej vojne. Analytici však zdôrazňujú zásadný rozdiel medzi hypotetickou možnosťou a reálnou pravdepodobnosťou celoplošného útoku.

Riziko nesprávnej kalkulácie a testovanie článku 5

Podľa Vojtěcha Bahenského z Katedry politológie Fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity je konvenčná invázia Ruska do Európy nepravdepodobná. Krajina však už teraz intenzívne využíva sabotáže, kybernetické útoky či incidenty v takzvanej šedej zóne. Krajným scenárom by mohlo byť narušenie hraníc alebo raketový útok, ktorý by Kremeľ vydával za nehodu. Hlavným nebezpečenstvom podľa neho zostáva riziko, že Rusko podcení reakciu Západu a jeho obmedzená akcia neúmyselne vyeskaluje.

Na obmedzené vojenské schopnosti Ruska poukazuje aj jeho kolega Michal Smetana. Rusko síce nemá prostriedky na nový veľký front, disponuje však kapacitami na čiastkové provokácie, napríklad v podobe dronových úderov alebo cezhraničných operácií na východnom krídle NATO. Cieľom Moskvy by v takom prípade bolo preveriť, či sú spojenci ochotní aktivovať článok 5 o kolektívnej obrane. Prípadná nejednotná odpoveď Aliancie by mohla vyvolať vnútornú politickú krízu.

Tlak na vôľu Európy a potreba preventívnych opatrení

Podľa Vlastislava Brezu je pre Rusko výhodnejšie zastrašovať európsku verejnosť a oslabovať ochotu Západu podporovať Ukrajinu. Kremeľ je presvedčený, že slabina Európy nespočíva vo vojenskej či ekonomickej sile, ale v jej politickej vôli.

Analytici zároveň zdôrazňujú, že namiesto paniky je potrebná racionálna príprava. Štáty by sa mali zamerať najmä na zvýšenú ochranu kritickej infraštruktúry, koordináciu krokov v rámci NATO a efektívnu krízovú komunikáciu.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy